2013

Je takmer koniec roka a čo by som to bola za človeka, keby som si nezrekapitulovala ten predošlý?! 

Do nového roka nevstupujem so žiadnymi predsavzatiami, snáď len s akýmsi uvedomením toho, že život je na to, aby sa žil a teda chcem tento rok žiť a nie ho len tak prežiť. 

Ak som si dala niekedy pred rokom nejaké predsavzatie, tak si nie som istá či som ho dodržala. Klasické "budem sa stravovať zdravšie" padlo asi hneď 1. januára, keď som po opici potrebovala zjesť niečo kalorické a pravdepodobne som siahla po koláčoch! O jednom však viem - povedala som si, že si nechám vyrásť farbu na vlasoch, aby som sa dostala opäť k svojej krásnej nevýraznej hnedej a hlavne prirodzenej farbe, čo sa mi aj podarilo. Imaginárne sa potľapkávam po pleci! Áno, chodila som celý rok ako pubertiačka s odrastenými vlasmi, ale keďže ich aj tak takmer stále nosím zopnuté vo chvoste, nikto si to ani len nevšimol (aspoň si to chcem myslieť). 

A tak sa nám končí tento úžasný rok, nový diár kúpený, už to len poriadne zapiť nejakým bolehlavom!

V konečnom dôsledku môžem tento rok zhodnotiť ako úspešný. Hoci začal veľkým stresom z bakalárky a štátnic, ale aj to sme zvládli s prehľadom. Zobrali ma na Erazmus, čo som si predsavzala ešte niekedy na strednej škole. Potom prišlo leto, ktoré bolo predovšetkým horúce a za prácou som sa teda nešla pretrhnúť. Kde-tu sa naskytla príležitosť, ale zase - nepreháňajme to! Cez leto som sa taktiež rozhodla, že zrealizujem to, čo som už dávno chcela - a to je tento môj kúsok sveta na internete. Je to niečo, čo ma baví, čo ma odpúta od všetkého ostatného a čo robím hlavne pre seba a pre pár ľudí, ktorí obetujú svoj čas, aby si prečítali a možno sa stotožnili s mojím pohľadom na svet. Som len rada, ak niekoho z času na čas pobavím alebo možno aj nahnevám :)
Po lete prišla zákonite opäť škola a ja som si uvedomila, že sa začína môj predposledný rok "študenstva". Pre mňa, ako pre niekoho, kto má školu pomerne rád, je to tak trochu šok. Tak som si začala rok užívať, spoznala som niekoľko skvelých a zaujímavých ľudí, za ktorých priateľstvo som vďačná. Taktiež som vďačná aj za tých, pre ktorých sa vždy oplatí vrátiť domov. Som vďačná za všetko nové, čo som sa naučila, čo som zažila, za všetky knihy, ktoré som prečítala, za všetko, čo ma obohatilo a za všetkých, ktorí ma naučili niečo nové o nich, ale aj o mne samej. Hmm, tak počkať, začína sa to tu meniť na deň vďakyvzdania - tak predsa len to nie je až taký zlý nápad!
Bol to rok, plný všetkého - stres, panika, plač, radosť, sklamania, úspechy, rozchody, nové možnosti... jednoducho život!

Ak sa niekto nestotožňuje s faktom, že je na tejto fotke, prosím kontaktujte ma... vymažem vás!  

Prajem Vám do nového roka len to dobré, hlavne urobte to, čo ste sa celý rok odhodlávali spraviť, no vždy Vás niečo zastavilo. Nevnímajme ho však ako výhovorku a nečakajme naň ako na deň spasenia. Začnime hneď dnes, veď ide LEN o zmenu dátumu. S alkoholom to nepreháňajme a hlavne nezabudnime - imelo nie je dôvod, aby sme robili nesprávne polnočné rozhodnutia ;)

DOVI DOPO
v
novom roku

PS: Som veľmi zvedavá aj na váš rok, ak by ste ho mali opísať jedným slovom, aké by bolo? Poteší ma každý jeden koment ;)

Reasons why I hate/love Christmas

Ho Ho Ho. Som doma, ležím vyvalená na svojej posteli a cítim ako sa mi pomaly upchávajú cievy z toľkej majonézy v šaláte. (Fakt, že konzumujem šalát, a to sa ešte Vianoce ani nezačali, si nemusíme všímať.) Uvoľňujem si fiktívny gombík na nohaviciach (legíny sú veľmi praktické riešenie) a prevaľujem sa na druhý bok. 

Šťastné a veselé!

Ten, kto ma aspoň trochu pozná, vie, že nie som najväčší fanúšik týchto požehnaných sviatkov. Ale, aby som nebola až taký Grinch či vianočný hejter, tak urobím malý kompromis. Samozrejme, musím sa trochu aj posťažovať, preto vám ponúkam list vecí, ktoré na Vianociach jednoducho neznášam, ale pripojím aj tie, ktoré si celkom užívam. 

Len pre ilustráciu: takto vyzerá môj kútik izby - to časom obmäkčí snáď každého odporcu sviatkov.

(... a moja stena môže zrazu blikať ôsmymi rôznymi spôsobmi)

1. Čo neznášam na Vianociach najviac je fakt, že začínajú prakticky niekedy koncom augusta, keď sa všetci rozhodnú preskočiť koniec leta či jeseň a na vianočnú výzdobu sa tak musíme pozerať niekoľko mesiacov.
2. Celkom ma irituje, že sa z Vianoc stal len ďalší moderný sviatok a marketingový ťah. Keby Ježiš videl, čo sa tu dnes deje, dvakrát by si rozmyslel či chce, aby sme vedeli kedy sa narodil. Na druhej strane - Kto kedy bude vaše narodeniny oslavovať v takomto veľkom štýle?
3. Tento bod sa ani tak nevzťahuje na Vianoce, ale na ľudí všeobecne. Z nich sa totižto počas sviatkov zrazu stávajú bohaté monštrá, život ohrozujúce opice, ktoré sú schopné pobiť sa pre päť pomarančov a zlacnené vianočné gule. Obchody pripomínajú centrá na záchranu pred apokalyptickým koncom sveta, staré babky zázračne prestanú bolieť kĺby a hrdo sa predbiehajú v nikdy nekončiacich radoch pri pokladniach.
4. Darčeky - tak to hovorí samo za seba. Robím to nerada, robím to s nechuťou a robím to na poslednú chvíľu. S balením sa neobťažujem. Aby som nebola pokrytec, musím povedať, že ich aj nerada prijímam. Každý čaká nejakú radostnú či prekvapivú reakciu, ktorej schopnosť som stratila niekde medzi piatym až dvanástym rokom života. 
5. Vianočné filmy - keď si odmyslím Sám doma či Pelíšky, tak ostatné vianočné filmy mi doslova robia fyzicky zle. Otvorím TV program a vidím: Diabolské Vianoce, Vtedy na Vianoce, Vianočný zázrak, Vianočný pozdrav, Vianoce na štvrtú, Vianoce plné lásky, Vianočný bozk, Posledné Vianoce, Vianoce na nože... Človek už ani nemôže vymyslieť viac druhov Vianoc. A potom listujete ďalej a nájdete celý Santov životný príbeh: Santa a jeho štvornohí pomocníci, Sexi Santa, Aj Santa má brata, Santa hľadá manželku, Santa sa žení. Mať taký adrenalínový život ako Santa za jeden deň v roku, tak ďakujem pekne!
6. Santa - keď už sme pri ňom. Za jedny Vianoce sa stihne narodiť, nájsť si ženu, oženiť sa, umrieť, prevteliť sa, zrazu je z neho žena, niekedy zviera. A ešte niečo - vraj je to starý tučný pán s bielou bradou, ktorý vás vidí, keď spíte, keď ste hore. Sleduje každý váš krok, vkráda sa do domov cez komín, vypije vám mlieko, zje vám koláče - neviem ako vám, ale mne to znie ako veľmi nepríjemný a trochu strašidelný hosť!
7. Toto je bod, pri ktorom sa neviem jednoznačne rozhodnúť. A to je vianočná hudba. Klasiku si rada vypočujem, ale keď príde na novodobé dubstep verzie piesne Rockin around the christmas tree, tak tu končí všetka zábava. 

Tak a tu prichádza čas na kompromis. Čo mám na Vianociach najradšej?

1. Na Vianociach si užívam JEDLO. A aby zo mňa nebol zlý človek, tak poviem, že aj priateľov a rodinu.

Teraz tá klišé časť: Prajem Vám krásne sviatky, veľa pohody a jedla. A hlavne prestaňme riešiť či máme v chladničke dosť šunky na chlebíčky a užívajme si vianočné nápoje plné alkoholu a ovocia! Sľubujem, svet bude hneď krajší.

Šťastné a veselé Vám prajem Em :)

(... teraz neviem či je smutné, že sa mi celé vianočné prianie zmestí na čelo)

DOVI DOPO

Days in photos n.2

Ďalší z tých "tvárim sa, že nemám čas" príspevkov, lebo času mám až dosť, len si ho neviem zatriediť tak, aby bol užitočný a plne využitý. Väčšinou to skončí spánkom, jedením alebo čítaním. Dni, týždne a mesiace mi preto unikajú tak rýchlo, že ani neviem ako a o chvíľu nastane čas vysťahovať sa z intráku (a práve, keď som si zvykla na nové spolubývajúce, alebo skôr ony na mňa).

Čo by to bolo za predvianočné obdobie, keby sme aspoň polovicu času nevenovali túlaniu sa po trhoch, pitím punču a napchávaním sa podpecníkom? Tak také si neviem a hlavne nechcem predstaviť.

Niekoľko dní sa odohrávalo v študijnom duchu. Boli to presne 3 dni odkladania a jeden deň intenzívneho učenia v zmysle "horí ti pod zadkom, už nemáš na výber"!
Ešte si dokonca dovolím aj použiť obrázok z predchádzajúceho príspevku, lebo, áno, som až taká lenivá.

Samozrejme, nesmela chýbať ani pravá pizza párty, hranie kariet a dobré pivo. Tu niet viac čo dodať, snáď len ďakujem za dobrú spoločnosť :)

A celý týždeň som ukončila ako pravý tragéd. Chcela som si vyrobiť vianočnú guľu z flitrov a špendlíkov (viď nižšie). Obstarala som si všetko potrebné (špendlíky som zháňala pol dňa). Nakoniec som zistila, že majú príliš malú hlavičku, a tak nemohli udržať flitre na mieste. Fail to bol riadny. Preto som si aspoň "vyrobila" vianočný stromček s čistiacich tampónov, nevyužitých flitrov a laku na nechty! Priznávam, vyzerá ako mini torta, ale aj zámer sa ráta.
Malo vzniknúť niečo podobné, no u mňa to skončilo nepoužiteľnými špendlíkmi a rozleptanou guľou od sekundového lepidla (totižto, posledné riešenie každej situácie je použitie sekundového lepidla).

A tak som si vyrobila už spomínaný "vianočný stromček". (Môžete si kliknúť na vianočnú guľu - hodí vás to na celkom fajn DIY stránku.)

A nakoniec opäť len viac a viac jedla, lebo to nikoho nikdy neomrzí ;)

A tak veľmi som sa chcela odfotiť s vianočným maskotom v nákupnom centre, až som na to zabudla a budem si to vyčítať minimálne do budúcich Vianoc.

DOVI DOPO

Koniec semestra

     Vianočné trhy sú v plnom prúde, punč tečie dolu krkom ľahšie než čistá voda po opici a zápočtový týždeň je nepríjemne blízko. To všetko nám naznačuje, že sa blíži koniec semestra. Na jednej strane sa naň všetci tešíme, no na strane druhej si uvedomujeme, čo to pre nás, ako pre študentov, znamená. Ako sa hovorí: každý koniec je začiatok niečoho nového. Nuž, v našom prípade je to len začiatok skúškového. Stres, panika, dezorientácia hrajú hlavnú rolu v školskom predstavení s názvom "Umrel som nad knihou" a namiesto rátania absenčiek sme sa s malou dušou pustili do rátania dní, ktoré by, teoreticky, mali stačiť na naučenie sa všetkého, čo sme celý semester tak úspešne odkladali.

     Chcela by som preto dať do pozornosti niekoľko užitočných rád, ktoré vám jednoznačne pomôžu prekonať tento čas akademického roka, ktorý by sme najradšej vynechali, alebo minimálne zabudli!

1. Nerobte tú chybu, že využijete absenčky hneď začiatkom semestra. No a čo, že ste chorý alebo, že váš papagáj umrel a musíte sa s ním rozlúčiť. Absenčky si zásadne šetrite na "horšie časy", a teda na koniec semestra, presne predzápočtový týždeň. Či už budete zapíjať nedostatok času, alebo sa učiť, vždy je lepšie mať na to o hodinu viac!
2. Skúste si ušetriť trochu peňazí. Veď aj tak cez týždeň skoro nikto nič neje, ale môžeme si odpustiť príležitostné nákupy typu pivo a gumené medvedíky, lebo prichádza veľmi náročný týždeň, ktorý si vyžaduje nielen podporu psychickú, ale aj finančnú. Lebo, ak tento týždeň nestrávite naliaty alkoholom, tak si ho budete pamätať ešte veľmi dlho, a to by sme predsa nechceli.
3. Keď (alebo ak) si už konečne nájdete čas na učenie, tak prosím, kontaktujte zodpovednú osobu (alebo iniciatívneho hlupáka), lebo je priam fyzicky nemožné, aby ste mali všetky poznámky a študijné materiály pokope. A veď predsa v každom odbore sa nájde ten jeden, ktorý má všetko. Všetci sme mu vďační a aj tu sa zídu už spomínané financie - nie na podplatenie, ale možno na malé odvďačenie. Alebo kašlime na to, aj tak sa v tom tá osoba iba vyžíva!
4. Nikdy, ale nikdy sa neodpájajte zo sociálnych sietí. Potrebujete predsa prediskutovať či je správne odovzdať referát stiahnutý z internetu, či vám na to prídu, či môžete vynechať tých 20 strán prednášok, alebo aká je pravdepodobnosť, že si práve vy vytiahnete tézu číslo 10. A celkovo, internet je vždy najlepší zdroj informácií. Nespoliehajte sa na knižnicu - tam nikdy nič nenájdete.
5. Keď už budeme všetci pilne študovať, zíde sa kvalitná zásoba jedla, filmov a nové série seriálov. No predovšetkým, prosím, nezabúdajte na spánok... tak trikrát do dňa!
6. A kto už do školy nechodí, tak tomu tlieskame za úspešné ukončenie, kto do školy ani nešiel, tak tomu sa klaniame za správne životné rozhodnutie.

Kto ešte nepochopil (dúfam tu takí nie sú), musela som použiť miernu iróniu. Nechcem vás navádzať na zlé chodníčky. Čo si budeme klamať, systém dokáže oklamať málokto, a tak asi budeme musieť trošku aj študovať a makať, aby z nás čosi bolo. Či?

DOVI DOPO

Christmas Nail inspiration

Pokračovanie číslo 2 vo vianočnom šialenstve!

Slečny, ak si rady prispôsobujete nechty obdobiu, v ktorom sa práve nachádzate, tak nech sa páči. Tu je hneď niekoľko inšpirácií. Všetky môžete "realizovať" samostatne alebo spolu. V podstate, ak použijete biely alebo červený lak a trochu trblietok, tak to jednoznačne bude vyzerať vianočne ;)

Ak chcete niečo viac v zmysle: Haló, milujem Vianoce nesúdiac či je júl a či december, tak toto je niečo pre vás:

Ak máte trochu viac súdnosti, tak tu je aj niečo "pokojnejšie":

Čo potrebujete?

1. Červený, biely, čierny, zelený a nejaký ten zlatý trblietavý lak. 
2. Jedno voľné dopoludnie.
3. Nijaké špeciálne náradie nepotrebujete, no pomôcť vám môže tzv. dotting tool (ja som namiesto toho použila opačnú stranu tupírovacieho hrebeňa).

DOVI DOPO

DIY - Adventný kalendár

A je to oficiálne tu!

Teda, možno ani nie. Len ma pochytila obvyklá novembrová vianočná pochabosť, ktorá zvyčajne opadne hneď začiatkom decembra. A keďže som úspešne "zmeškala" halloween, tak budem v predstihu aspoň s Vianocami.

Napadlo mi veľa vianočných DIY projektov, a tak som si na začiatok vybrala adventný kalendár. Áno, áno, mám pomaly 23 rokov, no nehanbím sa za to, že adventný kalendár je jednou z tých vecí, ktoré mi každoročne robia radosť. Namiesto nedeľnej chvíľky poézie som si spravila nedeľnú tvorivú dielňu a skoro som ten kalendár aj dokončila. (Vysvetlenie slovíčka "skoro" sa dozviete o malú chvíľu.)

1. Rôzne druhy stužiek, špagátikov, mašličiek
2. Farebné výkresové papiere
3. Nožnice, lepidlo, pravítko, ceruzku, rôzne druhy ozdôb: vianočné dekoračné predmety, tempery, trblietky - v podstate všetko, čo doma nájdete a môže sa hodiť ako ozdoba
4. Z farebného papiera povystrihujeme malé obdĺžniky (také, akej veľkosti chceme mať jednotlivé políčka) + povystrihujeme aj iné ozdoby

Postup je pomerne jednoduchý. Vystrihnuté obdĺžniky papiera (ja som použila rozmer 9x7) tvoria jednotlivé dni. Z iného kúska papiera či látky vytvoríme malé vrecúško, a prilepíme k pripravenému papieru. Do tohto vrecúška neskôr vložíme malé prekvapenie. Papieriky očíslujeme a ozdobíme podľa vlastného vkusu (ako vidíte môj vkus sa zhoduje s vkusom 5-ročného dieťaťa). Takto pripravené kartičky zvrchu odierkujeme a stužkou pripevníme na špagátik. Ten zase zavesíme kdekoľvek chceme mať hotový kalendár.

A teraz k vysvetleniu slovíčka "skoro", ktoré som použila v kontexte dokončovania kalendáru. Ako dobre vieme, adventný kalendár odpočítava dni, ktoré zostávajú do Vianoc. Nuž, po niekoľko hodinovej sodome-gomore, s rukami zababranými od temperiek, lepidla a s trblietkami až za ušami, som bohužiaľ došla len po číslo 12. Spomenula som si, že aj tak tento čas trávim na intráku, a tak je táto vianočná ozdoba celkom zbytočná!

Mám teda polovičný adventný kalendár. Nedeľa bola úspešná a tvorivá. 

A potom nájdem v kuchyni toto:

DOVI DOPO!

Days in photos

Keďže trpím poruchou prokrastinácie prvého (možno aj desiateho) stupňa, rozhodla som sa pre jeden z tých jednoduchších príspevkov. Ráno som vstala. Rada by som povedala aj viac k svojmu dnešnému dňu, ale bohužiaľ. Sedím/pololežím na svojej posteli a mám tu všetko, čo dnes potrebujem, a to počítač, knihu, okuliare, vodu, slúchadlá a v prvom rade - internet. Okrem piatich epizód predpotopného teenagerského seriálu som dnes mala tú česť vidieť aj svoj neupravený odraz v zrkadle, ktorého sa pravdepodobne zľakol aj sympatický chlapec v internátnej jedálni, ktorý stál v rade predo mnou, keď som si išla vyzdvihnúť večeru.

Halloween som premeškala, masku som si nepripravila (aj keď som sľubovala), a tak vám aspoň opíšem posledné dni, ktoré som striedavo prežila doma a v škole. Masku si pravdepodobne pripravím niekedy v období Vianoc a pôjdem strašiť miestne babky do kostola!

V prvom rade ma nechajte vytešovať sa z narastajúceho počtu nielen zobrazení stránky, ale aj ľudí, ktorí ju navštevujú. Polovicu zobrazení predstavuje síce asi moje vlastné neustále klikanie, ale to nikto nemusí vedieť. Hmm, teraz už asi áno.

Môžem povedať, že som si celkom užila posledné dni, ktoré predstavovali dokonalú jeseň. A čo môže byť krajšie a príjemnejšie než romantická prechádza v krásny jesenný deň? Nuž, romantickejšia môže byť už len predstava, že na takejto prechádzke nie ste sám a ani vám nenapadne fotiť si prírodu, čo v mojom prípade akosi neplatí. 

A takto to vyzerá, keď idem na nákup ja. Podobné veci nosievam celkom bežne aj v kabelke! S nákupom som bola celkom spokojná. Kúpiť si sveter za 3 € poteší každého. Potom som natrafila na zlatý sprej. Za obeť padlo hneď niekoľko predmetov. Neskôr som zistila, že máme pivnicu plnú dekoratívnych sprejov rôznych farieb! Zohnala som aj nejaké bavlnky, tempery, lak na nechty, linku na oči, farby na tvár či trblietavé lepidlo. Ani sa nepýtajte na čo. Jednoducho podobné veci potrebujem.

Po sviatkoch, ktoré som strávila doma, som sa opäť vrátila na internát. Po upršanej večernej ceste ma ešte čakalo malé dobrodružstvo s názvom "Poskladaj si svoju posteľ" (by Zuzana). S kvalitným dreveným materiálom, šikovným tímom spolubývajúcich a párom všade striehnucich očí pani vrátničky sme v podstate vylepšili štyri postele a teda aj štyri zdravotné stavy mladých žien.

No a posledných pár dni som zakončila pomerne klasicky - pivo a veterník! Viac k tomu snáď netreba nič dodať.

Áno, áno, tento príspevok je len výhovorkou, aby som sa necítila úplne zle za to, že celý deň nič nerobím. Cítim sa lepšie. Účel splnený. A teraz hor sa dopozerať najnovšiu epizódu už spomínaného predpotopného seriálu, ktorý sledujem z celkom poetických príčin - pekní herci!

 DOVI DOPO

Ach, tie piatky!

     Je paradoxné, že napriek malému počtu hodín v škole (áno, prvýkrát v histórii sa niekto sťažuje na nedostatok prednášok a seminárov) si neviem nájsť čas na veci a činnosti, ktoré ma bavia. Na druhej strane môžem povedať, že už viac nie som asociálny samotár sediaci v internátnej izbe, už viac nie som čítajúci, spiaci a napchávajúci sa osamelý jedinec, no okrem toho sa v poslednej dobe venujem aj iným činnostiam, ktoré prevažne zahŕňajú pitie piva a podobné záležitosti. A s pivom ide ruka v ruke dobrá spoločnosť. A spoločnosť predsa znamená opak asociálnosti, či? V preklade môžem povedať, že sa po večeroch flákam a omnoho častejšie navštevujem rôzne podniky a zúčastňujem sa na "rozmanitých spoločenských udalostiach". S touto nesmiernou zodpovednosťou (robiť dobrý dojem v spoločnosti) prichádza aj prekliatie. Mám na mysli všetkých ostatných ľudí, ktorých pri týchto činnostiach jednoznačne stretnete. A to vám vravím - môžete natrafiť na rôzne vzorky ľudských jedincov. Bohužiaľ, nie vždy tie pozitívne, očarujúce či intelektuálne zmýšľajúce.

  Tu je teda zoznam ľudí, ktorých neprehliadnete v žiadny piatkový večer:

1. Ako tak kráčate po meste, isto narazíte na skupinky už podgurážených ľudí. Rozpoznáte ich podľa hlasných výkrikov, nemiestnych poznámok a veľkého počtu jedincov. Tu si treba zapamätať len jednu vec: Neodsudzovať! O pár hodín to môžete byť práve vy a vaša partia.
2. Prv než vojdete do baru môžete naraziť na SBS - väčšinou ide o "statných junákov", ktorí si potrebujú dokázať svoju dôležitosť tým, že si od vás vypýtajú občiansky preukaz a trvá im neprimerane dlho, kým si vypočítajú koľko máte rokov. Keď im poviete, že máte 22 s úsmevom vám radšej uveria než by si to mali opäť overiť rátaním.
3. Pred barom často ešte stretávame tých ľudí, ktorí začali oslavovať príchod víkendu pomerne skoro a ich indisponovanosť prišla v čase, keď vy ešte len začínate. Ide o osamelých jedincov, ktorých poznávacím znakom je poloha v sede na prvom schodíku pred barom. POZOR! - často na nich narazíte o niekoľko hodín neskôr, keď sa zotavia a pokračujú presne tam, kde prestali. 
4. Neskôr sa v samotnom bare vždy nachádza ten jeden chlap (väčšinou pán v rokoch), ktorý sedí sám v rohu s pohárom vína a celý večer na vás chlípne zazerá. Neviem, či tu funguje aj obrátená logika, keď ženy chlípne zazerajú na chlapov. Pravdepodobne nie!
5. Tá jedna baba (možno aj 10) oblečená v intenciách múdrosti "menej je viac" (v tomto prípade si tým však nie som celkom istá). Poznávací znak? Nuž, najpravdepodobnejšie ide o miniatúrne kúsky oblečenia s leopardím vzorom. 
6. Nachádzajú sa tu aj premotivovaní mladí muži, mysliaci si, že nosiť ruky v neprirodzenej polohe akoby pod nimi držali melóny alebo koberce je teraz neskutočne IN. BTW - nie, nie je!
7. Nesmieme zabudnúť ani na premotivované mladé slečny, ktoré len začínajú odhaľovať skutočné čaro make-upu a nevhodného oblečenia. Musíme im však uznať snahu, ktorú je bohužiaľ takmer vždy vidno.
8. Na parkete istotne narazíte na tanečníka s veľkým T - mám tým na mysli toho jedného chlapíka, ktorý je celý prepotený, tečie mu z čela a tancuje s takou intenzitou až mu v istom momente závidíte, že je mu všetko naokolo absolútne jedno.
9. Parket je taktiež miesto pre tzv. brečtany popínavé ej kej ej slečny, ktoré si pomýlili zábradlie so striptízovou tyčou.
10. Mohli by sme tu nájsť ešte veľa stereotypných prípadov, ale utvorili sme si obraz, čo nás čaká a čo neminie. Nesmieme však ešte zabudnúť na nešikovných barmanov, sympatické čašníčky a večných záchrancov večera - pánov taxikárov.

Patríte do niektorej skupiny? Nie? Ak ste nepatrili a ani nepatríte, tak raz isto budete ;)

Party hard! ... ale s rozumom.

PS: Nikdy si nezabudnite topánky na stole (priateľská rada na záver).

DOVI DOPO

Nie je piatok ako piatok

Je piatok večer. A keďže nie som ako všetci ostatní "normálni" študenti, tak sedím na intráku v izbe na posteli, počúvam ako vonku prší a zabíjam nudu pozeraním filmov a seriálov. To je také typické (na to nepotrebujem ani piatok, aby som takto strávila takmer všetky dni v týždni!). 

Ako som sa tak hrabala v starých fotkách, našla som niekoľko zaujímavých "nechtov". Človek musí mať asi veľa voľného času, aby mohol robiť podobné veci. Teraz neviem či je môj život natoľko smutný a patetický, alebo si len jednoducho užívam hranie sa s lakmi na nechty :)

Aby som bola aspoň trochu kreatívna, napadlo mi, že tieto výtvory aj nejako ne/vhodne pomenujem:

1. panda zvedavá

2. vesmír obyčajný 

(vesmír je aj tak pravdepodobne len jedna veľká čierna diera)

3. mašľa roztečená

4. disco-guľa domáca

Vždy rob to, čo ťa robí šťastným. Či už je to sedenie za internetom, alebo boj proti globálnemu otepľovaniu!

DOVI DOPO

Peripetie na cestách

  Story time! Opäť raz a zas ma inšpirovala vlastná trpká, ale celkom rutinná skúsenosť, o ktorú sa s vami musím jednoducho podeliť. Ako asi všetci študenti vysokej školy, aj ja musím dochádzať. A dochádzaním nemyslím 15 minút cesty MHD. Skôr ide o štvor-hodinovú krížovú cestu (veriaci, odpustite mi toto nemiestne prirovnanie). Čo všetko sa môže na takej ceste do školy stať? Pohodlne sa usaďte a vychutnávajte!

     Takéto cestovanie zvyčajne začína ranným zhonom a neschopnosťou pobaliť sa do jedného kufra. MHD ste úspešne zmeškali a musíte si zavolať taxík. Zapnete internet s dobrou vôľou, že tam nájdete úplne všetko. Neskôr zistíte, že väčšina čísel je už dávno neplatná. Po desiatich minútach zúfalého vytáčania cudzích čísel vám to konečne niekto zodvihne. Dorazíte na stanicu a po polhodine čakania si v duchu priznáte, že autobus akosi mešká. Už v tomto momente viete, že nestihnete prestúpiť a zostanete trčať v cudzom meste na autobusovej stanici.
     Keď konečne zahliadnete autobus, uvedomíte si, že je v ňom viac ľudí než by bolo vhodné a fyzicky možné. Ticho sa zmierite s faktom, že budete celú cestu stáť, no že sa celú cestu ani len nepohnete, vám trochu naruší plány. Nastúpite. Dav vás uloží do polohy, v ktorej budete stáť najbližšiu hodinu alebo viac. Veci voľne pohodené niekde na podlahe. Dvere sa zatvoria a vy si uvedomíte, že sa vás z každej strany niekto (niečo) dotýka. Na jednej strane sa nemusíte ničoho pridŕžať, lebo nemáte kam padnúť. V letmých zákrutách cítite ako sa vám niekto ošúchava zadkom o chrbát, z druhej strany cítite jemné údery do rebier zapríčinené neznámym predmetom a spredu zase pohľady pohodlne usadených spolucestujúcich vychutnávajúcich si knihu či dobrú hudbu. Chvíľami sa vám zavlnia vlasy, pretože vám niekto tichučko kašle rovno na krk. To všetko zažívate v zimnom kabáte, ktorý si nemôžete vyzliecť. Zmôžete sa maximálne na odkrútenie šálu z vášho krku. Čím viac sa blížite k cieľu, tým viac si prestávate cítiť nohy, ktoré svoju polohu nezmenili pekných pár desiatok minút.
     Na ďalší prestup samozrejme čakáte minimálne polhodinu. Keď zistíte, že prichádzajúci autobus je úplný opak toho predchádzajúceho, vopcháte sa úplne dopredu, aby ste si obsadili fajn miesto. Podarí sa vám to. Celý zvyšok cesty sedíte len vy a vaša kabelka, v ktorej je hrniec a pár kuchynských nožov (nevravte, že také veci nosím v kabelke len ja!). Na predposlednej zastávke ste nútení uvoľniť miesto malému dieťaťu, ktoré je na svoj vek až príliš zvedavé.

  Koniec! Po strastiplnej ceste vystúpite a z diaľky sa na vás usmieva mladý sympatický taxikár (alebo ma pravdepodobne vôbec nevidel a ja som si to len domyslela). A takto sa končia moderné rozprávky. Zaplatíte 2 € a on vám na oplátku dá pečiatku do papierika so zľavami na nasledujúcu jazdu. A žili šťastne, kým si ona nevybrala kufor a on neodišiel za sprievodu hluku od výfuku (celkom fajn rým).

DOVI DOPO

Vyhrala som :)

Wuaa, asi prvýkrát v živote som čosi vyhrala. Neviem, nepamätám si. A preto sa jednoducho musím pochváliť.

Prosím, nechajte ma tešiť sa z toho!  Môžete mi ticho závidieť. Predpokladám, že "true random number generator" ma má skutočne rád :)

Vždy som sa chcela zapojiť do rôznych giveaway súťaží, ktoré pripravujú blogerky. Párkrát som to aj vyskúšala, no na mňa sa šťastie usmeje len málokedy (i keď raz som asi vyhrala šesť plechoviek piva, predpokladám však, že som  ešte nebola plnoletá, na druhej strane si nepamätám, že sa to stalo, tak som ich možno aj vypila). 

Takto vyzeral celý balíček... aj s venovaním :)

V tejto krásnej krabičke bol náramok: 

A tu je lak aj s náramkom :)

Chcela som vymyslieť aj nejakú nail inšpiráciu, ale fakt, že sa nachádzam na intráku ma obmedzuje asi vo všetkom. Predstavte si, že mi nikto nevedel požičať tyrkysový lak na nechty!

PS: Život nie je o výhrach, ale o malých radostiach. Takže chlapci darujte priateľke lak na nechty a dievčatá - lakujte, lakujte, lakujte. Veď to predsa urobí radosť každej z nás ;)

DOVI DOPO

Za darček ďakujem Veve. (Kliknite na meno a prenesie vás to rovno do jej úžasného blogu.)

A takto sme začali

     A už je to tu. Oficiálne. Už naozaj. Škola v plnom prúde a jeden problém za druhým. Ale pekne po poriadku. Už týždeň ma mučí choroba. A aby toho nebolo veľa, tak som takmer štyri dni nemala internet. Rada by som povedala, že som bez neho fungovala, ale išlo skôr o prežívanie, ležanie na posteli a snaženie sa nájsť si za každú cenu príležitosť ako nebyť na izbe, kde nemôžete prakticky nič iné robiť, len byť na internete. Našťastie som toto obdobie ako tak dobojovala a už zase si užívam dni plné nevhodného internetového obsahu, ktorý deformuje nielen môj charakter, ale predovšetkým môj ťažko skoliotický chrbát.

     Po zahnaní existenčných problémov spojených s nedostatkom internetu som sa musela vysporiadať aj s nefungujúcim ISICom, zápisom do nového školského roka, ktorý prebiehal na chodbe (tlačivá poctivo vyplnené na kolene) a taktiež s faktom, že takmer každý deň najbližšie tri mesiace musím vstávať na 7:30. Ticho sa potľapkávam po pleci a dúfam, že už nič horšie nepríde. Hmm, prišlo. A to v podobe matraca, ktorý sa ani len nezmestí do postele. Podotýkam, že ide o dvojposchodovú posteľ, ktorej spodnú časť tvoria pružiny. Celú noc sa tak cítim ako keby som spala na niečom, čo sa veľmi ponáša sieťke priviazanej o dva stromy. A nie, necítim sa ako keby som spala na pláži!

     Na druhej strane - môj sociálny život sa vzpružil z nuly asi na 15%. Spoznala som nových ľudí a dokonca som bola aj na festivale (fakt, že som odišla 20 minút po desiatej hodine a o pol hodinu na to som už spala, nie je až tak podstatný!). Nechala som sa inšpirovať:

PS: Tento odkaz sa mi dostal do rúk (bolo to niečo podobné ako fortune cookie len bez toho koláčika).

DOVI DOPO

Koncentrovaný blog

    Za posledných pád dní, kedy sa na nás boh dažďa iste hneval za zanedbávanie záhradkárskych povinností či nedodržiavanie pitného režimu, mi prišiel na um jeden nápad (áno, jeden jediný), ktorý je teraz pravdepodobne nie najaktuálnejší, ale iný mi nenapadol - ide samozrejme o zoznam vecí, ktoré môžeme robiť, keď prší. Kto by neocenil také rady, že?!

1. pozrieť si obľúbený seriál - ak čakáte na nové časti, tak nečakajte. Začnite pozerať ďalší a neprestaňte, kým si nepozriete takmer všetky epizódy a väčšinu sérií (nie všetky, niečo si nechajte aj na horšie časy)!
2. internet - nevyčerpateľný zdroj energie - toľko vecí, ktoré tu môžeme robiť popri tom ako ležíme, zajedáme zlú náladu a zapíjame ju pivom. Keby sa nám zunovala neosobnosť a asociálnosť fejsbúkovských konverzácií, stále tu máme twitter. Preferujete vizuálne spracovanie? Tak potom je tu k dispozícii instagram, tumblr (ťažké slovo - čo vlastne znamená?), vine, snapchat a samozrejme, záchranca mojich nudných dní a niekedy aj tých slnečných - youtube!

Hmm, a to je asi tak všetko, čo môžeme robiť, keď prší. Prosím, netvárte sa, že robíte aj niečo iné. Viem, že nie!

    Keďže som posledné dni trávila presne tak, ako som ich teraz opísala, inšpiráciu by som musela ťahať niekde z päty, aby som vymyslela niečo múdre. Musela som počkať na niečo (na hocičo iné než pozeranie seriálov), aby som vôbec mohla pokračovať v písaní tohto blogu, lebo povedzme si pravdu, tieto dve rady stoja za dve veci ;) Každý predsa vie, že keď prší, tak sa neoplatí ani len vstať z postele!

     Niekde na polceste medzi upršanými dňami a Banskou Bystricou som bola na jarmoku. Aby sme teda spojili príjemné s užitočným, prezradím vám, na čo jednoznačne nesmiete zabudnúť, keď takýto jarmok navštívite.

1. Okrem dáždnika a gumákov nesmiete zabudnúť na už spomínaný pitný režim - jarmok ponúka hneď variáciu prostriedkov, ktoré vás uchránia pred dehydratáciou, na čele s jarmočným burčiakom. Ten nielen uhasí váš smäd, no po troch či štyroch sa z vás nečakane stanú profesionálni degustátori. Z jarmoku tak odchádzate nielen s otupenými chuťovými pohárikmi, ale aj obohatení novými znalosťami.
2. Keď už pijeme, treba aj jesť. Tu bezkonkurenčne vyhráva klobása. Viac niet čo dodať (snáď už len horčicu a kus chleba)... a medovníčky pre maminku!
3. Atrakcie - vedeli ste, že existuje niečo ako surfer či kladivo? Ja dávam ale prednosť tzv. "koncentrovanej hrôze" (ďakujem Lenke za výstižné pomenovanie) v podobe strašidelného domu. Tentoraz som si však musela vystačiť s jedným pokusom o vystrelenie ruže - prekvapivý záver - I failed! Btw zvieratká na detskej manéži vyzerajú ako z hororu. 
4. Ďalej prichádzajú na rad činnosti spojené s programom - stačí, keď stihnete 3 pesničky od hudobnej skupiny. Viac vám netreba, tak či tak budete spievať celú noc. (O tom, čo budeme potrebovať po jarmočnej noci si budeme písať inokedy.)

PS: Zoberme pršiplášte a nakopme upršané dni do zadku!

DOVI DOPO

      

     

Študentské peripetie

     Pamätáte si, ako som vám vravela, že sa teším do školy. Nuž áno, teším sa, ale to neznamená, že som na to aj psychicky pripravená. A keď chodíte na výšku, tak jednoducho musíte byť! V opačnom prípade vás školský systém vcucne nesprávnym otvorom a vy si budete ešte v decembri vybavovať potvrdenie o návšteve školy (btw - musíte si ho doma najskôr vytlačiť). Návrat do školy je fajn, teším sa na spolužiakov, na spolubývajúce, no celý ten cirkus okolo toho vo mne vyvoláva, okrem pocitov dávenia, aj ďalšie:

     Ešte je len začiatok septembra, semester v nedohľadne a všetci už stresujú s ubytovaním, ISICOM, so zápisom, s rozvrhom. Najzávažnejšie otázky typu - ako budem cestovať, do čoho sa pobalím, čo si budem robiť na desiatu - padnú takmer v každej konverzácii. Kolujú dokonca reči o vyberaní témy na diplomovku - NIE, ODMIETAM poslušnosť! A samozrejme, AIS (akademický informačný systém) isto nefunguje. Jedinú informáciu, ktorú z neho najčastejšie dostanete je veta - z dôvodu technických príčin... bla bla bla.

     Pekne po poriadku! Ja ešte ani len neviem či ma prijali na magisterský stupeň. Jednoducho máme prísť na zápis a uvidíme. Pokiaľ ide o ubytovanie, tak to som opäť nedostala, podobne ako všetky predošlé roky štúdia. Takže ma to ani nijak extra nezaťažuje. Pobalím si veci a sadnem si pred ubytovacie, kým ma neubytujú. Rozvrh sa dozviem, predpokladám, niekedy v strede semestra - presne ako každý rok. Ešte v januári si nebudem istá či mám chodiť na seminár ortografie v párny alebo nepárny týždeň. ISIC, och, ISIC - museli ste urobiť všetko pre to, aby bolo také zložité prolongovať jeho platnosť? Prečo?!

     A nakoniec:

(ani nie tak pocit, ako aktuálna reakcia)

PS: Vynechajme stres, paniku a dezorientáciu a užime si posledné dni voľna!

DOVI DOPO

Summa summarum

     A tak sa skončili aj tohtoročné prázdniny. Na nohách mám stále opálený vzor sandálok (viď nižšie), ktoré som vláčila celé leto, chrbát videl slnko len spolovice a vlasy mi môžu ďakovať, že ich nosím stále zopnuté. Aspoň, že melónová sezóna sa vydarila!

     Oddýchnuť som si oddýchla, na štátnicový stres som zabudla, zarobiť som si tiež zarobila a to bude asi tak všetko. Boli to príjemné, horúce a predovšetkým veľmi rýchle prázdniny. Podľa Tesca a iných obchodných reťazcov je však vraj najvyšší čas nakúpiť si zásoby kancelárskych a školských potrieb (samozrejme, dostanete domino kocku Šmolkov, ak by ste si náhodou chceli zaobstarať 10 čínskych pier, niekoľko balení zvýrazňovačiek, pár zošitov a nejakú tu gumu na gumovanie). Osobne (prosím neodsudzujte ma) sa veľmi teším do školy. Vždy tam idem s veľkým optimizmom a entuziazmom (tieto pocity však zvyčajne opadnú počas prvého semináru či nudnej prednášky). Každopádne, obdobie návratu do školy si celkom užívam:

(minuloročný nákup... btw ostalo mi takmer všetko)

     Vyzerá to tak, že letné šatočky a šortočky môžeme odložiť pekne späť do skrine a chystať sa na ďalšiu pol roka trvajúcu zimu. Letné disco hitovky o chvíľu vystriedajú tie vianočné (verte mi, bude to skôr než by to naše psychické základy dokázali zvládnuť). Nuž a také bolo moje leto - veľa slnka, žiadna voda, asociálne a tak trochu závislácke využívanie internetu a jeho služieb, málo práce a dostatok spánku. Aké bolo to vaše?

PS: Ešte jedno priznanie na záver - tento rok som na sebe nemala plavky ani raz a nebude to tým, že by som si užívala kúpanie či opaľovanie na "evu" (adama? rozlišuje sa to?). Och, tak už ma môže zachrániť len plaváreň v zime.

     Môj pokus o naznačenie sandálkového opálenia pre prípad, že by bolo slabo viditeľné

DOVI DOPO