Dear Poland...

Dear Poland,

        it´s me, Em. I just want to thank you for everything. It took me just couple of days to fell in love with you. You are probably the longest relationship I´m ever gonna have with someone. You are for sure the nicest one. Since I first got off the train untill my final goodbye, you were my dearest friend, supportive, helpful, always nice to me, never judgemental.

        It was such a pleasure to get to know you a little bit better. Thank you for all the beautiful places I had chance to visit, for all people I had chance to meet, for all the strong friendships I´ve made. All this just because of you. You made me a better person. I just want to let you know, that you changed me in so many ways, you can not even imagine. I appreciate it and I´m grateful for it. Wish I didn´t have to write this letter, but I feel like It´s about time to say goodbye. Not for a long time, though. I will always visit you. I´m looking forward to see more of you, to meet new people and to see again the ones I´ve already met here and to finaly learn the magical language of yours.

        Am I making a big deal out of this? Maybe. But I can´t leave without saying goodbye to you. I don´t want to break up with you, I don´t even want to say any last words to you, so I´m just going to say: See ya. As I used to say every day to my erasmus friends. Because I was sure I´m gonna see them again the next day. I might not see you the next day in this case, but I´m sure as hell that I´m gonna see you in the future. So please, don´t forget me. I will miss you, but I will never forget you. Remember me as the Slovakian girl with big green eyes and hair always up in a messy bun, the burping one, the one that walks really fast. The one that was making jokes about your language, but wanted to learn it anyway - and kind of failed in this ;) I will remember you as a feeling. As a crazy place I got pretty drunk couple of times, as a place I´ve learned so much and laughed so hard I started to make weird noises.

I will remember you as something I can´t describe, but I can feel it.

     Because Poland is not just another country I visited. Poland is people. People I´ve learned to love. Poland is every single one of YOU - Erasmus 2014/University of Silesia

Dziękuję bardzo

                                                                                                                              Love always, Em

Almost the end?

Scroll down for english version

A je to tu. Koniec semestra sa nezávratne blíži a žalúdok sa mi začína sťahovať viac a viac. Tentoraz to však nie je kvôli skúškam či prešvihnutému počtu absencií. Čaká ma to aj tento rok, dokonca vo väčšej intenzite, v jazyku, ktorý sotva ovládam a v dvoch krajinách, ktoré sú môjmu srdcu najbližšie. To však nie je to, čo vháňa hrču do môjho krku a takmer slzy do mojich očí, keď sa pozriem na kalendár. 

Sedím, okno mám otvorené dokorán, nohy vyložené na parapete, slnko mi dopadá na tvár, letný vánok vháňa peľ a hmyz rôzneho druhu do mojej izby a ja sa cítim šťastnejšie než kedykoľvek predtým.
Prosím, zastavte čas!

Koniec sa však nenávratne blíži. Už len mesiac a vraciam sa späť domov z môjho študijného pobytu v Poľsku. Realita ma prefacká hneď ako vystúpim z vlaku v rodnom Ružomberku. Dorobiť skúšky! Nájsť si prácu! Pomáhať s domácimi prácami! Nemyslieť na to, že najkrajšie obdobie môjho mladého študentského života sa definitívne skončilo! Taký je plán.

Samozrejme, že sa teším. Rodina, priatelia, slovenské jedlo, hory a začínajúce sa leto. No viem, že ma budú sprevádzať myšlienky na skvelých ľudí, ktorých v budúcnosti stretnem len veľmi ťažko. A tu si to uvedomujú všetci. Keď spolu sedíme vonku, alebo niekde popíjame pivo, už to nie je len bezstarostný smiech. Každý už dobre vie, že si musí vážiť tie posledné chvíle, ktoré spolu trávime.

Nechcem, aby to vyznelo ako koniec sveta alebo niečo podobné. Jednoducho, takto sa teraz cítim.
Koniec koncov som vďačná a šťastná, že som tu mohla byť, spoznať neskutočných ľudí, navštíviť nádherné miesta... a samozrejme, aj škola bola v pohode. Ale buďme úprimní, pre edukatívne účely som tu určite nešla ;) ... Naučila som sa však omnoho viac ako mi ktorékoľvek vyučovanie mohlo kedy dať. Človek sa naučí nielen o iných, no predovšetkým o sebe.

Užívajme si dnešok, tešme sa na zajtrajšok!

Love, Em

------------------------------------------------------------------------------

Here it is. The end of the semester is about to come and my stomach is starting to feel anxious more and more. This time, however, it is not about exams or about high number of classes I´ve missed. It´s waiting for me this year as well, even in higher intensity, in language I´m barely familiar with, in two countries that are closest to my heart. Still, this is not why I have this huge lump in my throat and almost tears in my eyes, when I look at the calendar.
Sitting with window wide open, legs high up in it, sun is shining, falling down on my face, summer breeze blowing in pollen and insect of many different kinds and I feel happier than ever.
Please, stop time!

But the end is almost here. Just a month and I will come back home from my study stay in Poland. Reality is about to slap me really hard once I get out of the train in my hometown - Ružomberok. Finish exams! Find a job! Helping with household! Not think about the fact, that the most wonderful time of my young life as a student is over! That's the plan.
Of course, I´m looking forward to see my family, friends, enjoy Slovak food, mountains and beginning summer. But I know that I will be accompanied by thoughts of great people that I´ve met here and It´s going to be very difficult to see them again. We all realize this here. When we sit outside together or drinking beer somewhere, it's not just a carefree laugh anymore. Everyone already knows that we have to cherish those last moments we spend together.

I don´t want it to sound like the end of the world or something... Simply, this is how I feel right now. After all, I´m really happy, that I had a chance to be here, meet great people, visit beautiful places... and of course, school was pretty good as well. But let´s be honest, I was not here for educational purposes, for sure ;) ... But I´ve learnd much more than any kind off class could ever get me. We don´t learn just about the others, but especially about ourselfs.

Enjoy today, look forward to tomorrow!

Love, Em

Zakopane rewind

From all of the places I visited in Poland, Zakopane was my favourite one. 

Not only because we were there all together and it was for free and they fed us five times a day with delicious food and we were living in a fancy hotel... But mostly because these kind of places are close to my heart. Beautiful nature, everything is so traditional and folk. Also it was close to my hometown and for the first time in months we were surrounded by gorgeous nature, which I miss the most about Slovakia.

First it was kind of overwhelming for me. Suddenly there are two buses full of erasmus students and it felt like a school trip. Well, it was a school trip, but a little different. You remember when you were younger on a school trip, when the bus driver stopped for a "pee break" and you were all sitting on the ground eating your snacks? It also happend here and it was kind of funny. I don´t really know why.



We were surprised (at least me) with great organization and with everything they prepared for us - when it comes to programme and also accommodation and food. 

But what was the most incredible thing about this whole trip, was the fact, that we were able to spend time together as a group, which is impossible durign the school week, because we live in different cities, we are studying different things in different buildings. So you can olny imagine what was happening, when this hotel was full of young foreign people, who wanted to have fun. Exactly, it was crazy, lot of drinking, lot of dancing - first night we had our own DJ, but he was there alone for at least two hours, so I felt kind of sorry for him, but later, when we came there, we were dancing all night (by all night I mean until 1 o´clock, because the party starter pretty early, which was unusual for most of us). I guess that after this night they decided that we don´t need any DJ, so they just gave us a stereo and we played whatever we wanted. 

It was fun watching all hangover people next morning during breakfast. 

First day we went to city center of Zakopane, because it was raining and trip to mountains was impossible in this condition. Although we were soaking wet, it was nice and everybody bought lot of traditional Polish souveniers. I wasn´t an exception:

 Next day we went to the mountains. It was just a nice walk with a lot of mud, but overall it was really nice. Especially after three days of eating and drinking and doing nothing. 

And finally, they took us on top of some mountain. I can´t remember name of it, but it doesn´t matter, because... just look at this:

SOOOOOO beautiful :)

At the end of the day, It really doesn´t matter where you are or how great the place is. The only important thing is if you are there with someone you can share this experience with. If I was not there with my friends, It would be just another place I visited, just another meaningless memory.

Because the best thing about memories is making them with your friends.

Love, Em

Warsaw, beautiful Warsaw

I decided to write this post in english. Just because! I think, that more people can relate. (If you find any mistakes or grammaticaly incorrect words, please just ignore it.) And also I just wanted to share some pictures (that means It´s not gonna be a lot of writing). As you might know or you also might not know, I´m in Poland right now - "studying". And as a good Erasmus student I want to travel all over this beautiful country to see as much as I possibly can. This weekend I´ve been in Warsaw.

 Three days in this lovely city with my lovely girlfriends. 

First of all - as tragical as I can get, I forgot my jacket at home (dorm). For no apparent reason I left my dormitory just in my hoody thinking it´s gonna be enough. Well, when we got out of the bus, I realized I was wrong. It was kind of freezing there, but it didn´t stop us from having a great time. We saw lot of cool places and met some really strange people with some extraordinary talents. E. g. - one guy was dancing in a ridiculous flower costume for 2 PLN and later that day we saw him almost naked standing on his head in another corner of the main square. Honestly, you can make money here just standing and pretending that you´re someone important.

Besides the city itself, I think the most interesting part was our stay in a hostel. We´ve been in a room for 15 people. There were 6 of us and 9 strangers. All girls except for this one old guy, who was having a time of his life sleeping in one room with 14 young ladies. I felt kind of sorry for him, because it seemed he has been working all night and then he just wanted to rest during the day. Let me tell you, it is quite impossible in room with 15 people in it. Imagine this place as the most alternative house you can possible imagine. Lots of strange things can happen here. 

E. g. - You wake up in the morning, meet a young Japanese (or Chinese - not to be rude, but I can´t really tell the difference) boy in the mutual bathroom. You say for yourself: Ok, I can do my make-up while he´s here washing his face. Few minutes later, you see that he also begins to do his make-up. Now you start to feel just a little bit uncomfortable. This is not even the weird part. But when you realize he has much better make-up than you do, it´s time to leave the bathroom.

Then you come into the kitchen. There are aproximately 10 people trying to eat something. Of course, it needs to be something vegetarian or even vegan. You grab a piece of bread and try to find a place to sit. You´re having a nice breakfast, when all of a sudden an older guy come in and start to tell you a story, how he has been teleported from Singapore to London and he doesn´t know where he is right now. Yes, this all can happend to you. It felt interesting to live here for a couple of days and see all this different people being in Warsaw from different reasons.

We spent majority of our time exploring the city, food and culture.

It was exhausting trying to see everything in three days, but we enjoyed our trip to the max.

Pierogy (Dumplings - not as good as Slovakian ones, but still delicious)

Street performances are here on a daily bases

 Street art

Main square

Beautiful spring (although it was really windy and cold)

Which places have you visited lately? 

PS: You know what they say: It´s not about destination, It´s about the journey. Well, sometimes It´s all about the destination ;)

Love, Em

The end of the first month?

Zobudím sa, pozriem sa na telefón a do očí mi udrie dátum. Neviem ako, ale je to už takmer mesiac, čo som tu. Len prednedávnom som postla update o mojom prvom týždni, teraz o mojom prvom mesiaci. Ach, skvelé veci vždy letia príliš rýchlo. Kiežby mi vlasy rástli tak rýchlo ako beží čas. Užívať si to tu užívam, ale v kútiku duše neustále myslím na to, že sa to raz skončí a to ma robí smutnou.

A smutnou ma často robí aj tento nelichotivý výhľad z okna

Ako pokračuje môj pobyt? Nuž, začala sa škola. Predmetov mám menej než málo, hodiny strávené v škole môžem spočítať takmer na jednej ruke a voľného času je neúrekom. Asi si vravíte, že sa nemám na čo sťažovať a že mi tak trochu závidíte. Hold. Záviďte. Je čo.
Predtým ako ma začnete hejtovať, vám ale musím povedať dôvod "nedostatku" školských povinností. Ono ich ani nie je nedostatok, pretože okrem štúdia v Poľsku sa snažím úspešne absolvovať aj štúdium na Slovensku, pretože predmety, ktoré tu absolvujem nemajú takmer nič spoločné s predmetmi, ktoré by som absolvovať mala. Hoci v škole veľa času netrávim, úloh na doma mám viac než dosť.
Prvý školský týždeň som sa snažila prežiť asi takto: Prepáčte, som erasmus študent, nevedela som nájsť učebňu, preto som nebola na prvej hodine. Čo prakticky znamená, že som prvý týždeň nebola v škole vôbec. Nechápte ma zle. V budove školy som bola niekoľkokrát a niekoľkokrát som sa aj skutočne snažila nájsť učebne. Po jednej minúte hľadania som si vždy povedala, že tam predsa ísť nemusím a oni mi to určite odpustia. Na svedomitého študenta, akým som ja (bez irónie) bol toto takmer heroický výkon prvotriedneho záškoláctva.

 A namiesto učenia sa vzdelávam vlastným spôsobom. Level polohy na čítanie: stredne pokročilý!

Ďalší týždeň som už navštívila prvé hodiny. Mylne som si namýšľala, že bude niekto brať ohľad na to, že po poľsky nehovorím. Šťastie však je, že väčšina vyučujúcich hovorí aj po slovensky a "spolužiaci" sú študentami slovenčiny, čiže jazyková bariéra tu nie je až taká značná. Na niektorých hodinách som si uvedomila, že asi nebude jednoduché ich absolvovať a keďže tu prežívam v intenciách hesla: prečo si to sťažovať, keď nemusím, tak som si tie predmety jednoducho vyškrtla a prestala na ne chodiť. Jeden som si vyškrtla z čisto poetických dôvodov - bol v piatok a piatky nie sú dni určené na školu! Na druhej strane by ste na mňa mali byť hrdí. Odprezentovala som svoj prvý referát v poľskom jazyku. Bol síce kompletne odpísaný z knihy, ale snaha prečítať ho správne bola veľká, stála ma pevné nervy a schopnosť ignorovať tiché posmešky spolužiakov pri mojej nešikovnej výslovnosti.
Navštívila som opäť nejaké zaujímavé miesta. Spoznala som opäť nových ľudí. Mám pocit, že deň čo deň spoznám minimálne jedného nového človeka, čo je veľmi príjemná zmena.

Niečo z mojich výletov:

A keďže sa o mňa niekedy aj zaujímajú kamaráti zo Slovenska, tak s nimi dosť často komunikujem cez internet. Všimla som si, že niektoré otázky, ktoré mi dávajú sa pomerne opakujú. Rozhodla som sa teda, že uvediem všetko na pravú mieru, aby sme sa nabudúce mohli baviť o zmysluplnejších veciach.

Prosím vyhnite sa otázkam typu:
1. Už vieš po poľsky? Som tu mesiac a nie, ešte neviem po poľsky. Naučili by ste sa vy jazyk za jeden mesiac? Nemyslím si ;) Ale veľmi sa snažím!
2. Tak tento bod je zaujímavý! Na tomto blogovom príspevku som začala pracovať pred viac než týždňom a mala som tu pôvodne napísané toto: Už si sa opila z vodky? Nie, neopila. Vodku som nepila ani na Slovenku, tak nebudem ani tu. (Mami, ešte stále čakám na balíček so špeciálnou zásielkou. Ďakujem.) Nuž, po týždni sa veci zmenili a musím povedať, že: Áno, už som sa opila z vodky. Som pokrytec... ale aj tak ešte stále čakám na špeciálnu zásielku!
3. A čo poľskí chlapci? Hmm, povedzme si to takto. Sú veľmi milí, nápomocní a srdeční, ale že by mi srdce zastalo pri pohľade na niektorého z nich to povedať nemôžem. (V prípade, že to nejakí čítajú a rozumejú tomu, poprípade používajú google translátor, dúfam, že tu nedôjde k nedorozumeniu. Ste krásni a mám vás rada.) Na druhej strane musím povedať, že Poľky sú veľmi pekné.

Všetko sme si vyjasnili. Užívajme si života kým sme mladí, krásni a svet nám leží pri nohách!

DOVI DOPO

Pre-Erasmus experience and first week

Po viac ako celotýždňovej vynútenej prestávke od internetu vám konečne môžem podať prvé správy. Áno, žijem. Neotrávila ma poľská soľ a ani som sa neupila k smrti poľskou vodkou (i keď poľského piva som vypila viac než dosť). Ešte stále prežívam mierny "kultúrny šok" a ešte stále si neuvedomujem, že tu strávim najbližších  5 mesiacov, no už teraz viem jedno - prešiel iba týždeň a ja mám pocit, že aj keby som sa mala hneď vrátiť domov, tak som zažila niečo, na čo nikdy nezabudnem.

Rada by som vám osvetlila ako funguje taká príprava na pobyt erasmus (pre prípadných záujemcov) a ako dopadol môj prvý týždeň, ktorý našťastie ešte nebol školský, ale len orientačný. V skratke: ak chcete vedieť koľkokrát som sa stratila a koľkokrát som použila vetu: "Przepraszam, nie rozumiem", tak čítajte ďalej (ani si nie som istá či som to napísala správne).

                

     Pred takmer agresívne rýchlym rozhodnutím zúčastniť sa na mobilite Erasmus som si ešte neuvedomovala, čo všetko to zo sebou prináša. Nuž, prináša to len samé papierovačky, podpisovačky, potvrdzovačky a opletačky. Mám pocit, že kvôli byrokracii vysokého stupňa pripadá na jedného erasmus študenta minimálne jeden strom. Tu potrebujete takú prihlášku, tu zase také potvrdenie, tu niekoľko podpisov a tam ďalšie žiadosti a potvrdenia a dokumenty a rozhodnutia a listy a emaily a... Po všetkých papierovačkách mi ostávalo už len čakať. Komunikácia s univerzitou bola z ich strany takmer nulová. Najviac informácií som sa dozvedela sama z internetu (och, ďakujme za nekonečnú silu googlu). Po opletačkách s vyberaním predmetov a čakaním na emaily, ktoré nikdy neprišli, konečne nadišiel deň, kedy som mala odcestovať. Popri všetkom tom zhone a čakaní či vybavovaní som aj zabudla, že raz skutočne príde deň, kedy reálne odcestujem. A tak som odcestovala, len ja a môj nepredstaviteľne ťažký kufor, ktorý som nebola schopná ani len tlačiť nie to ešte zdvihnúť. Ešteže existujú nápomocní okoloidúci.

     Pred príchodom mi bol pridelený Buddy, ktorý sa mal o mňa postarať po príchode do Poľska, ale keďže som tragéd prvej ligy, tak bolo len prirodzené, že môj Buddy bol odcestovaný a nemohol ma vyzdvihnúť. A je to tu. Ten pocit, keď vystúpite z vlaku a v hlave si poviete WTF. Človek si myslí, že poľština a slovenčina sú veľmi podobné jazyky, no keď si začnete v hlave spájať vetu, zistíte, že vlastne po poľsky len rozumiete, no neviete sa ani opýtať koľko je hodín. Nejako sa vykoktáte a pán taxikár vás zavezie až na internát. Musím povedať, že hneď v prvý deň na mňa Poliaci urobili veľmi pozitívny dojem. Zrazu som sa ocitla na internáte s kufrom v ruke a zmätenými myšlienkami. Najedla som sa, vybalila som sa a išla som sa osprchovať do spoločných spŕch, lebo, samozrejme, som nedostala internát, o ktorý som si v prihláške žiadala (už som ale úspešne presťahovaná). Vošla som do sprchy a po chvíli vošiel do vedľajšej sprchy nejaký chlapec. Či to bolo trápne? Áno. Celý čas som sa smiala, lebo mi prišlo absurdné, že stojím nahá v sprche takmer vedľa cudzieho chlapca (tiež nahého), od ktorého ma delila polovičná stena.
     Ako som tak sedela v uteráku, niekto mi zaklopal na dvere. Bol to sympatický mladý chlapec, ktorý na mňa začal hovoriť po poľsky. Po piatich sekundách pritakávania a usmievania sa si pravdepodobne pomyslel, že som trochu mimo. Potom mu došlo, že so mnou nebude rozumnej reči. Prakticky povedal, že si všimol, že som tu nová a pozval ma na "chodbovicu" (teda aspoň som si to myslela... možno chcel požičať pol kila múky). Po zoznamovačkách, dvoch pivách, štamperlíku poľskej vodky a fľaši Becherovky, ktorú som si doniesla z domu, som si uvedomila, že som sa predsa len ocitla na správnom mieste. Keď k tomu prirátam fakt, že som na sebe mala živého hada s menom súčasného ruského prezidenta, tak si môžem povedať, že som svoj pobyt odštartovala vo veľkom štýle.

     Na druhý deň som sa riadila inštrukciami, ktoré mi v podnapitom stave dali chlapci z predošlého dňa. Našla som zastávku (hlavná budova univerzity je totiž v úplne inom meste). Tu som sa zoznámila s Talianmi a neskôr i s inými erasmus študentmi. Na univerzite nás pekne privítali, dali nám nejaké "darčeky" a mali sme prvú hodinu poľského jazyka. Pretože študujem slovenčinu so zameraním na korektúru textu a gramatiku, išlo mi oči vyklať a srdce rozdrapiť, keď som si uvedomila, že tu sa aj oči píšu s ypsilonom (oczy, uszy) a takmer po každej spoluhláske k sa píše jota. Tento jazyk je jednoducho proti mojim morálnym zásadám a presvedčeniam a všimla si to aj pani, ktorá nás učila. (Btw, ak tu nájdete chybu, čo je dosť pravdepodobné, tak zabudnite na fakt, že študujem slovenčinu).

     A takto sa ťahal celý týždeň - hodiny poľštiny, komunikácia po anglicky a na konci dňa som už nevedela ani akým jazykom mám rozprávať. Stratila som sa presne trikrát v jeden týždeň, párkrát som nastúpila na zlý autobus a asi miliónkrát som nerozumela, čo odo mňa ľudia vlastne chcú. Raz som sa presťahovala, párkrát skoro opila. Spoznala som skvelých ľudí, navštívila som Krakov a ochutnala niekoľko "miestnych" jedál (nie sú zas až také odlišné od toho, čo poznám) a samozrejme, že som zjedla balíček kroviek za jeden večer! A pivo, ach, pivo.

A čo som sa naučila počas prvého týždňa? Že tu jednoducho nie je miesto na odpoveď NIE. 

DOVI DOPO