05 novembra, 2013

Days in photos


Keďže trpím poruchou prokrastinácie prvého (možno aj desiateho) stupňa, rozhodla som sa pre jeden z tých jednoduchších príspevkov. Ráno som vstala. Rada by som povedala aj viac k svojmu dnešnému dňu, ale bohužiaľ. Sedím/pololežím na svojej posteli a mám tu všetko, čo dnes potrebujem, a to počítač, knihu, okuliare, vodu, slúchadlá a v prvom rade - internet. Okrem piatich epizód predpotopného teenagerského seriálu som dnes mala tú česť vidieť aj svoj neupravený odraz v zrkadle, ktorého sa pravdepodobne zľakol aj sympatický chlapec v internátnej jedálni, ktorý stál v rade predo mnou, keď som si išla vyzdvihnúť večeru.
Halloween som premeškala, masku som si nepripravila (aj keď som sľubovala), a tak vám aspoň opíšem posledné dni, ktoré som striedavo prežila doma a v škole. Masku si pravdepodobne pripravím niekedy v období Vianoc a pôjdem strašiť miestne babky do kostola!

V prvom rade ma nechajte vytešovať sa z narastajúceho počtu nielen zobrazení stránky, ale aj ľudí, ktorí ju navštevujú. Polovicu zobrazení predstavuje síce asi moje vlastné neustále klikanie, ale to nikto nemusí vedieť. Hmm, teraz už asi áno.


Môžem povedať, že som si celkom užila posledné dni, ktoré predstavovali dokonalú jeseň. A čo môže byť krajšie a príjemnejšie než romantická prechádza v krásny jesenný deň? Nuž, romantickejšia môže byť už len predstava, že na takejto prechádzke nie ste sám a ani vám nenapadne fotiť si prírodu, čo v mojom prípade akosi neplatí. 


A takto to vyzerá, keď idem na nákup ja. Podobné veci nosievam celkom bežne aj v kabelke! S nákupom som bola celkom spokojná. Kúpiť si sveter za 3 € poteší každého. Potom som natrafila na zlatý sprej. Za obeť padlo hneď niekoľko predmetov. Neskôr som zistila, že máme pivnicu plnú dekoratívnych sprejov rôznych farieb! Zohnala som aj nejaké bavlnky, tempery, lak na nechty, linku na oči, farby na tvár či trblietavé lepidlo. Ani sa nepýtajte na čo. Jednoducho podobné veci potrebujem.


Po sviatkoch, ktoré som strávila doma, som sa opäť vrátila na internát. Po upršanej večernej ceste ma ešte čakalo malé dobrodružstvo s názvom "Poskladaj si svoju posteľ" (by Zuzana). S kvalitným dreveným materiálom, šikovným tímom spolubývajúcich a párom všade striehnucich očí pani vrátničky sme v podstate vylepšili štyri postele a teda aj štyri zdravotné stavy mladých žien.


No a posledných pár dni som zakončila pomerne klasicky - pivo a veterník! Viac k tomu snáď netreba nič dodať.


Áno, áno, tento príspevok je len výhovorkou, aby som sa necítila úplne zle za to, že celý deň nič nerobím. Cítim sa lepšie. Účel splnený. A teraz hor sa dopozerať najnovšiu epizódu už spomínaného predpotopného seriálu, ktorý sledujem z celkom poetických príčin - pekní herci!
 DOVI DOPO




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára