Pamätáte si, ako som vám vravela, že sa teším do školy. Nuž áno, teším sa, ale to neznamená, že som na to aj psychicky pripravená. A keď chodíte na výšku, tak jednoducho musíte byť! V opačnom prípade vás školský systém vcucne nesprávnym otvorom a vy si budete ešte v decembri vybavovať potvrdenie o návšteve školy (btw - musíte si ho doma najskôr vytlačiť). Návrat do školy je fajn, teším sa na spolužiakov, na spolubývajúce, no celý ten cirkus okolo toho vo mne vyvoláva, okrem pocitov dávenia, aj ďalšie:
Ešte je len začiatok septembra, semester v nedohľadne a všetci už stresujú s ubytovaním, ISICOM, so zápisom, s rozvrhom. Najzávažnejšie otázky typu - ako budem cestovať, do čoho sa pobalím, čo si budem robiť na desiatu - padnú takmer v každej konverzácii. Kolujú dokonca reči o vyberaní témy na diplomovku - NIE, ODMIETAM poslušnosť! A samozrejme, AIS (akademický informačný systém) isto nefunguje. Jedinú informáciu, ktorú z neho najčastejšie dostanete je veta - z dôvodu technických príčin... bla bla bla.
Pekne po poriadku! Ja ešte ani len neviem či ma prijali na magisterský stupeň. Jednoducho máme prísť na zápis a uvidíme. Pokiaľ ide o ubytovanie, tak to som opäť nedostala, podobne ako všetky predošlé roky štúdia. Takže ma to ani nijak extra nezaťažuje. Pobalím si veci a sadnem si pred ubytovacie, kým ma neubytujú. Rozvrh sa dozviem, predpokladám, niekedy v strede semestra - presne ako každý rok. Ešte v januári si nebudem istá či mám chodiť na seminár ortografie v párny alebo nepárny týždeň. ISIC, och, ISIC - museli ste urobiť všetko pre to, aby bolo také zložité prolongovať jeho platnosť? Prečo?!
A nakoniec:
(ani nie tak pocit, ako aktuálna reakcia)
PS: Vynechajme stres, paniku a dezorientáciu a užime si posledné dni voľna!
DOVI DOPO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára