A už je to tu. Oficiálne. Už naozaj. Škola v plnom prúde a jeden problém za druhým. Ale pekne po poriadku. Už týždeň ma mučí choroba. A aby toho nebolo veľa, tak som takmer štyri dni nemala internet. Rada by som povedala, že som bez neho fungovala, ale išlo skôr o prežívanie, ležanie na posteli a snaženie sa nájsť si za každú cenu príležitosť ako nebyť na izbe, kde nemôžete prakticky nič iné robiť, len byť na internete. Našťastie som toto obdobie ako tak dobojovala a už zase si užívam dni plné nevhodného internetového obsahu, ktorý deformuje nielen môj charakter, ale predovšetkým môj ťažko skoliotický chrbát.
Po zahnaní existenčných problémov spojených s nedostatkom internetu som sa musela vysporiadať aj s nefungujúcim ISICom, zápisom do nového školského roka, ktorý prebiehal na chodbe (tlačivá poctivo vyplnené na kolene) a taktiež s faktom, že takmer každý deň najbližšie tri mesiace musím vstávať na 7:30. Ticho sa potľapkávam po pleci a dúfam, že už nič horšie nepríde. Hmm, prišlo. A to v podobe matraca, ktorý sa ani len nezmestí do postele. Podotýkam, že ide o dvojposchodovú posteľ, ktorej spodnú časť tvoria pružiny. Celú noc sa tak cítim ako keby som spala na niečom, čo sa veľmi ponáša sieťke priviazanej o dva stromy. A nie, necítim sa ako keby som spala na pláži!
Na druhej strane - môj sociálny život sa vzpružil z nuly asi na 15%. Spoznala som nových ľudí a dokonca som bola aj na festivale (fakt, že som odišla 20 minút po desiatej hodine a o pol hodinu na to som už spala, nie je až tak podstatný!). Nechala som sa inšpirovať:
PS: Tento odkaz sa mi dostal do rúk (bolo to niečo podobné ako fortune cookie len bez toho koláčika).
DOVI DOPO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára