Vyhrala som :)

Wuaa, asi prvýkrát v živote som čosi vyhrala. Neviem, nepamätám si. A preto sa jednoducho musím pochváliť.

Prosím, nechajte ma tešiť sa z toho!  Môžete mi ticho závidieť. Predpokladám, že "true random number generator" ma má skutočne rád :)

Vždy som sa chcela zapojiť do rôznych giveaway súťaží, ktoré pripravujú blogerky. Párkrát som to aj vyskúšala, no na mňa sa šťastie usmeje len málokedy (i keď raz som asi vyhrala šesť plechoviek piva, predpokladám však, že som  ešte nebola plnoletá, na druhej strane si nepamätám, že sa to stalo, tak som ich možno aj vypila). 

Takto vyzeral celý balíček... aj s venovaním :)

V tejto krásnej krabičke bol náramok: 

A tu je lak aj s náramkom :)

Chcela som vymyslieť aj nejakú nail inšpiráciu, ale fakt, že sa nachádzam na intráku ma obmedzuje asi vo všetkom. Predstavte si, že mi nikto nevedel požičať tyrkysový lak na nechty!

PS: Život nie je o výhrach, ale o malých radostiach. Takže chlapci darujte priateľke lak na nechty a dievčatá - lakujte, lakujte, lakujte. Veď to predsa urobí radosť každej z nás ;)

DOVI DOPO

Za darček ďakujem Veve. (Kliknite na meno a prenesie vás to rovno do jej úžasného blogu.)

A takto sme začali

     A už je to tu. Oficiálne. Už naozaj. Škola v plnom prúde a jeden problém za druhým. Ale pekne po poriadku. Už týždeň ma mučí choroba. A aby toho nebolo veľa, tak som takmer štyri dni nemala internet. Rada by som povedala, že som bez neho fungovala, ale išlo skôr o prežívanie, ležanie na posteli a snaženie sa nájsť si za každú cenu príležitosť ako nebyť na izbe, kde nemôžete prakticky nič iné robiť, len byť na internete. Našťastie som toto obdobie ako tak dobojovala a už zase si užívam dni plné nevhodného internetového obsahu, ktorý deformuje nielen môj charakter, ale predovšetkým môj ťažko skoliotický chrbát.

     Po zahnaní existenčných problémov spojených s nedostatkom internetu som sa musela vysporiadať aj s nefungujúcim ISICom, zápisom do nového školského roka, ktorý prebiehal na chodbe (tlačivá poctivo vyplnené na kolene) a taktiež s faktom, že takmer každý deň najbližšie tri mesiace musím vstávať na 7:30. Ticho sa potľapkávam po pleci a dúfam, že už nič horšie nepríde. Hmm, prišlo. A to v podobe matraca, ktorý sa ani len nezmestí do postele. Podotýkam, že ide o dvojposchodovú posteľ, ktorej spodnú časť tvoria pružiny. Celú noc sa tak cítim ako keby som spala na niečom, čo sa veľmi ponáša sieťke priviazanej o dva stromy. A nie, necítim sa ako keby som spala na pláži!

     Na druhej strane - môj sociálny život sa vzpružil z nuly asi na 15%. Spoznala som nových ľudí a dokonca som bola aj na festivale (fakt, že som odišla 20 minút po desiatej hodine a o pol hodinu na to som už spala, nie je až tak podstatný!). Nechala som sa inšpirovať:

PS: Tento odkaz sa mi dostal do rúk (bolo to niečo podobné ako fortune cookie len bez toho koláčika).

DOVI DOPO

Koncentrovaný blog

    Za posledných pád dní, kedy sa na nás boh dažďa iste hneval za zanedbávanie záhradkárskych povinností či nedodržiavanie pitného režimu, mi prišiel na um jeden nápad (áno, jeden jediný), ktorý je teraz pravdepodobne nie najaktuálnejší, ale iný mi nenapadol - ide samozrejme o zoznam vecí, ktoré môžeme robiť, keď prší. Kto by neocenil také rady, že?!

1. pozrieť si obľúbený seriál - ak čakáte na nové časti, tak nečakajte. Začnite pozerať ďalší a neprestaňte, kým si nepozriete takmer všetky epizódy a väčšinu sérií (nie všetky, niečo si nechajte aj na horšie časy)!
2. internet - nevyčerpateľný zdroj energie - toľko vecí, ktoré tu môžeme robiť popri tom ako ležíme, zajedáme zlú náladu a zapíjame ju pivom. Keby sa nám zunovala neosobnosť a asociálnosť fejsbúkovských konverzácií, stále tu máme twitter. Preferujete vizuálne spracovanie? Tak potom je tu k dispozícii instagram, tumblr (ťažké slovo - čo vlastne znamená?), vine, snapchat a samozrejme, záchranca mojich nudných dní a niekedy aj tých slnečných - youtube!

Hmm, a to je asi tak všetko, čo môžeme robiť, keď prší. Prosím, netvárte sa, že robíte aj niečo iné. Viem, že nie!

    Keďže som posledné dni trávila presne tak, ako som ich teraz opísala, inšpiráciu by som musela ťahať niekde z päty, aby som vymyslela niečo múdre. Musela som počkať na niečo (na hocičo iné než pozeranie seriálov), aby som vôbec mohla pokračovať v písaní tohto blogu, lebo povedzme si pravdu, tieto dve rady stoja za dve veci ;) Každý predsa vie, že keď prší, tak sa neoplatí ani len vstať z postele!

     Niekde na polceste medzi upršanými dňami a Banskou Bystricou som bola na jarmoku. Aby sme teda spojili príjemné s užitočným, prezradím vám, na čo jednoznačne nesmiete zabudnúť, keď takýto jarmok navštívite.

1. Okrem dáždnika a gumákov nesmiete zabudnúť na už spomínaný pitný režim - jarmok ponúka hneď variáciu prostriedkov, ktoré vás uchránia pred dehydratáciou, na čele s jarmočným burčiakom. Ten nielen uhasí váš smäd, no po troch či štyroch sa z vás nečakane stanú profesionálni degustátori. Z jarmoku tak odchádzate nielen s otupenými chuťovými pohárikmi, ale aj obohatení novými znalosťami.
2. Keď už pijeme, treba aj jesť. Tu bezkonkurenčne vyhráva klobása. Viac niet čo dodať (snáď už len horčicu a kus chleba)... a medovníčky pre maminku!
3. Atrakcie - vedeli ste, že existuje niečo ako surfer či kladivo? Ja dávam ale prednosť tzv. "koncentrovanej hrôze" (ďakujem Lenke za výstižné pomenovanie) v podobe strašidelného domu. Tentoraz som si však musela vystačiť s jedným pokusom o vystrelenie ruže - prekvapivý záver - I failed! Btw zvieratká na detskej manéži vyzerajú ako z hororu. 
4. Ďalej prichádzajú na rad činnosti spojené s programom - stačí, keď stihnete 3 pesničky od hudobnej skupiny. Viac vám netreba, tak či tak budete spievať celú noc. (O tom, čo budeme potrebovať po jarmočnej noci si budeme písať inokedy.)

PS: Zoberme pršiplášte a nakopme upršané dni do zadku!

DOVI DOPO

      

     

Študentské peripetie

     Pamätáte si, ako som vám vravela, že sa teším do školy. Nuž áno, teším sa, ale to neznamená, že som na to aj psychicky pripravená. A keď chodíte na výšku, tak jednoducho musíte byť! V opačnom prípade vás školský systém vcucne nesprávnym otvorom a vy si budete ešte v decembri vybavovať potvrdenie o návšteve školy (btw - musíte si ho doma najskôr vytlačiť). Návrat do školy je fajn, teším sa na spolužiakov, na spolubývajúce, no celý ten cirkus okolo toho vo mne vyvoláva, okrem pocitov dávenia, aj ďalšie:

     Ešte je len začiatok septembra, semester v nedohľadne a všetci už stresujú s ubytovaním, ISICOM, so zápisom, s rozvrhom. Najzávažnejšie otázky typu - ako budem cestovať, do čoho sa pobalím, čo si budem robiť na desiatu - padnú takmer v každej konverzácii. Kolujú dokonca reči o vyberaní témy na diplomovku - NIE, ODMIETAM poslušnosť! A samozrejme, AIS (akademický informačný systém) isto nefunguje. Jedinú informáciu, ktorú z neho najčastejšie dostanete je veta - z dôvodu technických príčin... bla bla bla.

     Pekne po poriadku! Ja ešte ani len neviem či ma prijali na magisterský stupeň. Jednoducho máme prísť na zápis a uvidíme. Pokiaľ ide o ubytovanie, tak to som opäť nedostala, podobne ako všetky predošlé roky štúdia. Takže ma to ani nijak extra nezaťažuje. Pobalím si veci a sadnem si pred ubytovacie, kým ma neubytujú. Rozvrh sa dozviem, predpokladám, niekedy v strede semestra - presne ako každý rok. Ešte v januári si nebudem istá či mám chodiť na seminár ortografie v párny alebo nepárny týždeň. ISIC, och, ISIC - museli ste urobiť všetko pre to, aby bolo také zložité prolongovať jeho platnosť? Prečo?!

     A nakoniec:

(ani nie tak pocit, ako aktuálna reakcia)

PS: Vynechajme stres, paniku a dezorientáciu a užime si posledné dni voľna!

DOVI DOPO