- pukanie bublinkovej fólie - neviem ako sa to presne volá, ale je to tá vec, v ktorej sú obalené krehké veci, aby sa nepoškodili (ďakujem neviem komu za moje vyjadrovacie schopnosti opice)
- keď už sme pri bublinkách... nikdy si neodpustíme kúpeľ s bublinkami a výtvory z nich (bublinková brada a tak)
- keď večer zhasneme svetlo, tak rýchlosťou blesku utekáme do postele
- keď už ležíme v posteli, ubezpečíme sa, že nám z nej netrčí noha (pre istotu - človek nikdy nevie čo, alebo kto sa skrýva pod posteľou)
- niekedy zatvárame chladničku tak, že sa cez škáru pozeráme dovtedy, dokým nezhasne svetlo, až potom ju skutočne zatvoríme
- ak sa v noci odhodláme ísť na záchod (tí odvážnejší z nás), tak sa zásadne nepozeráme do zrkadla, ktoré je na chodbe
- vždy chceme nastúpiť do autobusu čo najskôr, aby sme mohli sedieť pri okne
- dievčatá - skúšanie maminých šiat a topánok, ktoré sa neskôr zmení na ich požičiavanie a ešte neskôr sa to obráti, keď sa naše mamy prehrabávajú v našich skriniach - kolobeh, ktorý sa len tak nezastaví
- keď dopijeme džús v krabičke (a nevravte mi, že si také nekupujete), tak krabičku slamkou nafúkneme pekne naspäť... a niekedy máme nutkanie skočiť na ňu, ale z toho sme predsa len už asi vyrástli, či?
- tento bod venujem dnešnej generácii detí, ktoré si môžu užívať tie nákupné košíky v tvare autíčka s malou zástavkou - och, my sme nič také nemali a je to strašne nefér!!!
Nezáleží na tom či máme 10, 22 alebo 40 rokov. Aj tak v sebe máme večnú dušu dieťaťa, ktorá sa sem-tam prejaví u každého z nás ;)
DOVI DOPO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára