Summa summarum

     A tak sa skončili aj tohtoročné prázdniny. Na nohách mám stále opálený vzor sandálok (viď nižšie), ktoré som vláčila celé leto, chrbát videl slnko len spolovice a vlasy mi môžu ďakovať, že ich nosím stále zopnuté. Aspoň, že melónová sezóna sa vydarila!

     Oddýchnuť som si oddýchla, na štátnicový stres som zabudla, zarobiť som si tiež zarobila a to bude asi tak všetko. Boli to príjemné, horúce a predovšetkým veľmi rýchle prázdniny. Podľa Tesca a iných obchodných reťazcov je však vraj najvyšší čas nakúpiť si zásoby kancelárskych a školských potrieb (samozrejme, dostanete domino kocku Šmolkov, ak by ste si náhodou chceli zaobstarať 10 čínskych pier, niekoľko balení zvýrazňovačiek, pár zošitov a nejakú tu gumu na gumovanie). Osobne (prosím neodsudzujte ma) sa veľmi teším do školy. Vždy tam idem s veľkým optimizmom a entuziazmom (tieto pocity však zvyčajne opadnú počas prvého semináru či nudnej prednášky). Každopádne, obdobie návratu do školy si celkom užívam:

(minuloročný nákup... btw ostalo mi takmer všetko)

     Vyzerá to tak, že letné šatočky a šortočky môžeme odložiť pekne späť do skrine a chystať sa na ďalšiu pol roka trvajúcu zimu. Letné disco hitovky o chvíľu vystriedajú tie vianočné (verte mi, bude to skôr než by to naše psychické základy dokázali zvládnuť). Nuž a také bolo moje leto - veľa slnka, žiadna voda, asociálne a tak trochu závislácke využívanie internetu a jeho služieb, málo práce a dostatok spánku. Aké bolo to vaše?

PS: Ešte jedno priznanie na záver - tento rok som na sebe nemala plavky ani raz a nebude to tým, že by som si užívala kúpanie či opaľovanie na "evu" (adama? rozlišuje sa to?). Och, tak už ma môže zachrániť len plaváreň v zime.

     Môj pokus o naznačenie sandálkového opálenia pre prípad, že by bolo slabo viditeľné

DOVI DOPO

Never Growing Up ;)

     Ako ste si už mohli všimnúť, veľmi rada zostavujem zoznamy vecí (je to oveľa jednoduchšie a trefnejšie než siahodlhé vypisovanie zbytočností). Nuž mám tu ďalší zoznam a verím, že sa v ňom nájde úplne každý, pretože exitujú veci, z ktorých jednoducho nikdy nevyrastieme :)

1. pukanie bublinkovej fólie - neviem ako sa to presne volá, ale je to tá vec, v ktorej sú obalené krehké veci, aby sa nepoškodili (ďakujem neviem komu za moje vyjadrovacie schopnosti opice)
2. keď už sme pri bublinkách... nikdy si neodpustíme kúpeľ s bublinkami a výtvory z nich (bublinková brada a tak)
3. keď večer zhasneme svetlo, tak rýchlosťou blesku utekáme do postele
4. keď už ležíme v posteli, ubezpečíme sa, že nám z nej netrčí noha (pre istotu - človek nikdy nevie čo, alebo kto sa skrýva pod posteľou)
5. niekedy zatvárame chladničku tak, že sa cez škáru pozeráme dovtedy, dokým nezhasne svetlo, až potom ju skutočne zatvoríme
6. ak sa v noci odhodláme ísť na záchod (tí odvážnejší z nás), tak sa zásadne nepozeráme do zrkadla, ktoré je na chodbe
7. vždy chceme nastúpiť do autobusu čo najskôr, aby sme mohli sedieť pri okne
8. dievčatá - skúšanie maminých šiat a topánok, ktoré sa neskôr zmení na ich požičiavanie a ešte neskôr sa to obráti, keď sa naše mamy prehrabávajú v našich skriniach - kolobeh, ktorý sa len tak nezastaví
9. keď dopijeme džús v krabičke (a nevravte mi, že si také nekupujete), tak krabičku slamkou nafúkneme pekne naspäť... a niekedy máme nutkanie skočiť na ňu, ale z toho sme predsa len už asi vyrástli, či?
10. tento bod venujem dnešnej generácii detí, ktoré si môžu užívať tie nákupné košíky v tvare autíčka s malou zástavkou - och, my sme nič také nemali a je to strašne nefér!!!

Nezáleží na tom či máme 10, 22 alebo 40 rokov. Aj tak v sebe máme večnú dušu dieťaťa, ktorá sa sem-tam prejaví u každého z nás ;)

PS: Zabudla som na niečo? Ak áno, napíšte veci, z ktorých nikdy nevyrastiete vy :)

DOVI DOPO

Library

     Neviem, či patríte k zanieteným čitateľom, alebo nie, no predpokladám, že každý z nás už niekedy navštívil knižnicu. Ak nie, tak - DO NOT TALK TO ME EVER AGAIN! Samozrejme, žartujem. Každý má rád niečo iné. Pre mňa sú to aj knihy. Nič nenahradí ten pocit, keď si kúpite novú knihu. Ja si však ešte viac užívam, keď si ju požičiam z knižnice. Tu je zoznam vecí, ktoré na knižniciach jednoducho zbožňujem (dokonca aj cez letné prázdniny):

1. vôňa - tá špecifická vôňa, ktorá vás ovalí, keď otvoríte dvere do knižnice (predovšetkým staré mestské knižnice)
2. priestor - nie je nič krajšie než pohľad na desiatky drevených políc plných kníh
3. ticho - nie vždy to tak je, no milovníci kníh vedia oceniť to pravé knižničné ticho
4. stolík so stoličkou v samom kúte knižnice - to jedno mieste, ktoré priam kričí, aby ste si tam sadli a otvorili knihu
5. ľudia - či už je to stará babka čítajúca Plus jeden deň, alebo typický "šprt" prehrabávajúci sa v oddelení fantasy - všetci dodržiavajú isté nepísané pravidlá
6. knihy - fakt, že sa pod jednou strechou nachádzajú tisícky životných príbehov a tisícky myšlienok autorov je celkom, hmm, neopísateľný
7. tá jedna - tá jedna kniha, ktorú nehľadáte, nikdy ste o nej nepočuli, no nájdete ju zahrabanú medzi ostatnými a napokon sa z nej stane jedna z vašich obľúbených

     Tento zoznam patril, samozrejme,  typickým mestským knižniciam, do ktorých vás nikto nenúti ísť. Celkom iný zoznam (veci, ktoré na knižniciach neznášam) by sa dal napísať o tých univerzitných, ktoré navštevujeme v stave núdze dúfajúc, že sa tam nachádza prvé vydanie Jesenského Cválajúcich dní ;)

"Nail" time

     Opäť nastal ten čas. Lebo, keď sa celý svet obráti proti vám, tak jediné čo vám skutočne pomôže je lak na nechty ;) ...aspoň mne. Tu je top 5 lakov, ktoré mi spríjemnili leto. 

1. essence - 93 c´est la vie!

2. catrice - 530 Up In The Air

3. Sally Hansen - 270 Lacey Lilac (teda iba prvý a tretí prst)

4. essence - 53 you belong to me (všetky medzi prvým a tretím prstom) 

5. catrice - 810 ACid DC

Očividne mám svoje obľúbené značky :)

PS: ...zaujímalo by ma, kto vymýšľa tie mená?

Krutá (pracovná) realita

     Keď už prázdninové leňošenie prekročí všetky medze únosnosti, prichádza na rad reálny život. (Spomínané medze únosnosti vymedzujeme na osi: ja - rodičia). Vyčítavé pohľady na vaše každodenné vyvaľovanie sa v posteli sa už nedajú vydržať, miera pomoci v domácnosti je minimálna a peňaženka takmer prázdna, tak to je ten správny čas nastúpiť do práce.

   

     A kde inde by mi mohlo byť lepšie než pri mojej drahej maminke, ktorá je krajčírka. Aby sme si urobili malú predstavu v akom prostredí pracuje, tu je moja interpretácia pracovného prostredia - predstavte si veľkú výrobnú halu plnú šijacích strojov (nie dvakrát najtichších), veľa látky, vešiakov, nitiek, ZIMNÝCH kabátov (mimochodom priemerná teplota vo vnútri haly je 30 stupňov) a, samozrejme, 200 žien pracujúcich za minimálnu mzdu. Nie najkrajšia predstava, no treba zažiť aj niečo také. Len tak si človek uvedomí, že žiť sa dá aj inak a treba pre to urobiť maximum. 

     Okrem neskutočnej ľútosti pre ženy, ktoré tam pracujú dlhé roky, cítite predovšetkým vlastné kríže a tisíc ohováračských ženských pohľadov, ktoré si prácu spríjemňujú komentovaním všetkého naokolo. Neskôr zazvoní zvonec podobný basketbalovému gongu, ktorý oznamuje štvrtinu. To znamená, že je prestávka alebo koniec pracovnej doby. Keď sa pomaly tešíte domov, príde "majstrová" a direktívnym spôsobom sa vás opýta či by ste neostali dlhšie. Jednoznačne. 

     Od pondelka sa teda považujem za profesionálneho hladkača kabátov a strihača vytŕčajúcich nitiek. Teraz sa treba už len dobre učiť nech tam po škole neskočím aj ja. 

    PS: Jediným pozitívom je fakt, že máte možnosť nahliadnuť či zúčastniť sa na procese, ktorého výsledkom sú svetoznáme značkové odevy formátu Dior, Chloé, Kenzo a iné. A samozrejme - výplatná páska :) Takže smelo pracovať a potom môžeme ísť na zmrzlinu!

Home alone

     Sú isté veci alebo činnosti, ktoré nemôžeme robiť vždy a všade. Vyžadujú si určité, hmm, špecifické podmienky. Pokiaľ nežijete osamote vo vlastnom dome či byte, tak je takmer nemožné nájsť si kúsok súkromia a robiť to, čo by sme za iných podmienok nerobili :) Čo robiť, keď sme doma úplne osamote?

     Na rozum mi prišiel môj každoročne najobľúbenejší vianočný film Sám doma. Keďže je celkom nepravdepodobné, že máme osem rokov, sedem súrodencov, veľký dom v Amerike a nesnažia sa nás zlikvidovať dvaja predpotopní dlhoprstí banditi, inšpirácia musela prísť z inej strany, alebo z vlastnej skúsenosti :) Tu je teda zoznam vecí, ktoré by sme mali jednoznačne vyskúšať, keď sme doma úplne sami.

1. pustiť si hudbu takmer nepríjemne nahlas
2. tancovať a spievať tak, ako sa to dá len vtedy, kedy nás nikto nevidí - lebo, čo iní nevidia a nepočujú, akoby sa ani nestalo ;)
3. ženy - konečne môžete chodiť po byte s pleťovou maskou na tvári a uhorkami na očiach bez toho, aby vám ich otec chcel zjesť
4. chalani - konečne môžete pozerať tie necudné videá bez toho, aby ste sa obávali, kedy mama vojde do izby
5. aspoň raz by sme si mali vyskúšať aké to je behať po byte úplne nahí!
6. objednať si pizzu - akú chceme, koľko chceme - celá je len pre nás... druhým variantom je vyjesť celú chladničku
7. ísť na wc alebo do sprchy a nechať otvorené dvere
8. cvičiť - tu nepomôže už žiadna výhovorka a za cvičenie sa samozrejme pokladá aj nepríčetné tancovanie
9. čítať a pozerať čo chceme - žiadne slúchadlá do uší či skrývanie sa v pivnici s dobrou knihou
10. keď však niekto zaklope, vždy sa najskôr pozrite do "kukátka" a uistite, že to predsa len nie sú dlhoprstí banditi, vrah či sexuálny deviant!

     Jednoducho povedané - robte všetko to, čo sa robiť nedá, keď je domácnosť plná rodičov, súrodencov a iných príslušníkov a užívajte si, lebo to pravdepodobne nepotrvá veľmi dlho. Buď sa rodičia opäť vrátia alebo prídu nahnevaní susedia so sťažnosťami na hlasnú hudbu. 

     PS: ...keď som sama doma ja, tak to vyzerá asi takto: