Ach, tie piatky!

     Je paradoxné, že napriek malému počtu hodín v škole (áno, prvýkrát v histórii sa niekto sťažuje na nedostatok prednášok a seminárov) si neviem nájsť čas na veci a činnosti, ktoré ma bavia. Na druhej strane môžem povedať, že už viac nie som asociálny samotár sediaci v internátnej izbe, už viac nie som čítajúci, spiaci a napchávajúci sa osamelý jedinec, no okrem toho sa v poslednej dobe venujem aj iným činnostiam, ktoré prevažne zahŕňajú pitie piva a podobné záležitosti. A s pivom ide ruka v ruke dobrá spoločnosť. A spoločnosť predsa znamená opak asociálnosti, či? V preklade môžem povedať, že sa po večeroch flákam a omnoho častejšie navštevujem rôzne podniky a zúčastňujem sa na "rozmanitých spoločenských udalostiach". S touto nesmiernou zodpovednosťou (robiť dobrý dojem v spoločnosti) prichádza aj prekliatie. Mám na mysli všetkých ostatných ľudí, ktorých pri týchto činnostiach jednoznačne stretnete. A to vám vravím - môžete natrafiť na rôzne vzorky ľudských jedincov. Bohužiaľ, nie vždy tie pozitívne, očarujúce či intelektuálne zmýšľajúce.

  Tu je teda zoznam ľudí, ktorých neprehliadnete v žiadny piatkový večer:

1. Ako tak kráčate po meste, isto narazíte na skupinky už podgurážených ľudí. Rozpoznáte ich podľa hlasných výkrikov, nemiestnych poznámok a veľkého počtu jedincov. Tu si treba zapamätať len jednu vec: Neodsudzovať! O pár hodín to môžete byť práve vy a vaša partia.
2. Prv než vojdete do baru môžete naraziť na SBS - väčšinou ide o "statných junákov", ktorí si potrebujú dokázať svoju dôležitosť tým, že si od vás vypýtajú občiansky preukaz a trvá im neprimerane dlho, kým si vypočítajú koľko máte rokov. Keď im poviete, že máte 22 s úsmevom vám radšej uveria než by si to mali opäť overiť rátaním.
3. Pred barom často ešte stretávame tých ľudí, ktorí začali oslavovať príchod víkendu pomerne skoro a ich indisponovanosť prišla v čase, keď vy ešte len začínate. Ide o osamelých jedincov, ktorých poznávacím znakom je poloha v sede na prvom schodíku pred barom. POZOR! - často na nich narazíte o niekoľko hodín neskôr, keď sa zotavia a pokračujú presne tam, kde prestali. 
4. Neskôr sa v samotnom bare vždy nachádza ten jeden chlap (väčšinou pán v rokoch), ktorý sedí sám v rohu s pohárom vína a celý večer na vás chlípne zazerá. Neviem, či tu funguje aj obrátená logika, keď ženy chlípne zazerajú na chlapov. Pravdepodobne nie!
5. Tá jedna baba (možno aj 10) oblečená v intenciách múdrosti "menej je viac" (v tomto prípade si tým však nie som celkom istá). Poznávací znak? Nuž, najpravdepodobnejšie ide o miniatúrne kúsky oblečenia s leopardím vzorom. 
6. Nachádzajú sa tu aj premotivovaní mladí muži, mysliaci si, že nosiť ruky v neprirodzenej polohe akoby pod nimi držali melóny alebo koberce je teraz neskutočne IN. BTW - nie, nie je!
7. Nesmieme zabudnúť ani na premotivované mladé slečny, ktoré len začínajú odhaľovať skutočné čaro make-upu a nevhodného oblečenia. Musíme im však uznať snahu, ktorú je bohužiaľ takmer vždy vidno.
8. Na parkete istotne narazíte na tanečníka s veľkým T - mám tým na mysli toho jedného chlapíka, ktorý je celý prepotený, tečie mu z čela a tancuje s takou intenzitou až mu v istom momente závidíte, že je mu všetko naokolo absolútne jedno.
9. Parket je taktiež miesto pre tzv. brečtany popínavé ej kej ej slečny, ktoré si pomýlili zábradlie so striptízovou tyčou.
10. Mohli by sme tu nájsť ešte veľa stereotypných prípadov, ale utvorili sme si obraz, čo nás čaká a čo neminie. Nesmieme však ešte zabudnúť na nešikovných barmanov, sympatické čašníčky a večných záchrancov večera - pánov taxikárov.

Patríte do niektorej skupiny? Nie? Ak ste nepatrili a ani nepatríte, tak raz isto budete ;)

Party hard! ... ale s rozumom.

PS: Nikdy si nezabudnite topánky na stole (priateľská rada na záver).

DOVI DOPO

Nie je piatok ako piatok

Je piatok večer. A keďže nie som ako všetci ostatní "normálni" študenti, tak sedím na intráku v izbe na posteli, počúvam ako vonku prší a zabíjam nudu pozeraním filmov a seriálov. To je také typické (na to nepotrebujem ani piatok, aby som takto strávila takmer všetky dni v týždni!). 

Ako som sa tak hrabala v starých fotkách, našla som niekoľko zaujímavých "nechtov". Človek musí mať asi veľa voľného času, aby mohol robiť podobné veci. Teraz neviem či je môj život natoľko smutný a patetický, alebo si len jednoducho užívam hranie sa s lakmi na nechty :)

Aby som bola aspoň trochu kreatívna, napadlo mi, že tieto výtvory aj nejako ne/vhodne pomenujem:

1. panda zvedavá

2. vesmír obyčajný 

(vesmír je aj tak pravdepodobne len jedna veľká čierna diera)

3. mašľa roztečená

4. disco-guľa domáca

Vždy rob to, čo ťa robí šťastným. Či už je to sedenie za internetom, alebo boj proti globálnemu otepľovaniu!

DOVI DOPO

Peripetie na cestách

  Story time! Opäť raz a zas ma inšpirovala vlastná trpká, ale celkom rutinná skúsenosť, o ktorú sa s vami musím jednoducho podeliť. Ako asi všetci študenti vysokej školy, aj ja musím dochádzať. A dochádzaním nemyslím 15 minút cesty MHD. Skôr ide o štvor-hodinovú krížovú cestu (veriaci, odpustite mi toto nemiestne prirovnanie). Čo všetko sa môže na takej ceste do školy stať? Pohodlne sa usaďte a vychutnávajte!

     Takéto cestovanie zvyčajne začína ranným zhonom a neschopnosťou pobaliť sa do jedného kufra. MHD ste úspešne zmeškali a musíte si zavolať taxík. Zapnete internet s dobrou vôľou, že tam nájdete úplne všetko. Neskôr zistíte, že väčšina čísel je už dávno neplatná. Po desiatich minútach zúfalého vytáčania cudzích čísel vám to konečne niekto zodvihne. Dorazíte na stanicu a po polhodine čakania si v duchu priznáte, že autobus akosi mešká. Už v tomto momente viete, že nestihnete prestúpiť a zostanete trčať v cudzom meste na autobusovej stanici.
     Keď konečne zahliadnete autobus, uvedomíte si, že je v ňom viac ľudí než by bolo vhodné a fyzicky možné. Ticho sa zmierite s faktom, že budete celú cestu stáť, no že sa celú cestu ani len nepohnete, vám trochu naruší plány. Nastúpite. Dav vás uloží do polohy, v ktorej budete stáť najbližšiu hodinu alebo viac. Veci voľne pohodené niekde na podlahe. Dvere sa zatvoria a vy si uvedomíte, že sa vás z každej strany niekto (niečo) dotýka. Na jednej strane sa nemusíte ničoho pridŕžať, lebo nemáte kam padnúť. V letmých zákrutách cítite ako sa vám niekto ošúchava zadkom o chrbát, z druhej strany cítite jemné údery do rebier zapríčinené neznámym predmetom a spredu zase pohľady pohodlne usadených spolucestujúcich vychutnávajúcich si knihu či dobrú hudbu. Chvíľami sa vám zavlnia vlasy, pretože vám niekto tichučko kašle rovno na krk. To všetko zažívate v zimnom kabáte, ktorý si nemôžete vyzliecť. Zmôžete sa maximálne na odkrútenie šálu z vášho krku. Čím viac sa blížite k cieľu, tým viac si prestávate cítiť nohy, ktoré svoju polohu nezmenili pekných pár desiatok minút.
     Na ďalší prestup samozrejme čakáte minimálne polhodinu. Keď zistíte, že prichádzajúci autobus je úplný opak toho predchádzajúceho, vopcháte sa úplne dopredu, aby ste si obsadili fajn miesto. Podarí sa vám to. Celý zvyšok cesty sedíte len vy a vaša kabelka, v ktorej je hrniec a pár kuchynských nožov (nevravte, že také veci nosím v kabelke len ja!). Na predposlednej zastávke ste nútení uvoľniť miesto malému dieťaťu, ktoré je na svoj vek až príliš zvedavé.

  Koniec! Po strastiplnej ceste vystúpite a z diaľky sa na vás usmieva mladý sympatický taxikár (alebo ma pravdepodobne vôbec nevidel a ja som si to len domyslela). A takto sa končia moderné rozprávky. Zaplatíte 2 € a on vám na oplátku dá pečiatku do papierika so zľavami na nasledujúcu jazdu. A žili šťastne, kým si ona nevybrala kufor a on neodišiel za sprievodu hluku od výfuku (celkom fajn rým).

DOVI DOPO