Vyhrala som :)

Wuaa, asi prvýkrát v živote som čosi vyhrala. Neviem, nepamätám si. A preto sa jednoducho musím pochváliť.

Prosím, nechajte ma tešiť sa z toho!  Môžete mi ticho závidieť. Predpokladám, že "true random number generator" ma má skutočne rád :)

Vždy som sa chcela zapojiť do rôznych giveaway súťaží, ktoré pripravujú blogerky. Párkrát som to aj vyskúšala, no na mňa sa šťastie usmeje len málokedy (i keď raz som asi vyhrala šesť plechoviek piva, predpokladám však, že som  ešte nebola plnoletá, na druhej strane si nepamätám, že sa to stalo, tak som ich možno aj vypila). 

Takto vyzeral celý balíček... aj s venovaním :)

V tejto krásnej krabičke bol náramok: 

A tu je lak aj s náramkom :)

Chcela som vymyslieť aj nejakú nail inšpiráciu, ale fakt, že sa nachádzam na intráku ma obmedzuje asi vo všetkom. Predstavte si, že mi nikto nevedel požičať tyrkysový lak na nechty!

PS: Život nie je o výhrach, ale o malých radostiach. Takže chlapci darujte priateľke lak na nechty a dievčatá - lakujte, lakujte, lakujte. Veď to predsa urobí radosť každej z nás ;)

DOVI DOPO

Za darček ďakujem Veve. (Kliknite na meno a prenesie vás to rovno do jej úžasného blogu.)

A takto sme začali

     A už je to tu. Oficiálne. Už naozaj. Škola v plnom prúde a jeden problém za druhým. Ale pekne po poriadku. Už týždeň ma mučí choroba. A aby toho nebolo veľa, tak som takmer štyri dni nemala internet. Rada by som povedala, že som bez neho fungovala, ale išlo skôr o prežívanie, ležanie na posteli a snaženie sa nájsť si za každú cenu príležitosť ako nebyť na izbe, kde nemôžete prakticky nič iné robiť, len byť na internete. Našťastie som toto obdobie ako tak dobojovala a už zase si užívam dni plné nevhodného internetového obsahu, ktorý deformuje nielen môj charakter, ale predovšetkým môj ťažko skoliotický chrbát.

     Po zahnaní existenčných problémov spojených s nedostatkom internetu som sa musela vysporiadať aj s nefungujúcim ISICom, zápisom do nového školského roka, ktorý prebiehal na chodbe (tlačivá poctivo vyplnené na kolene) a taktiež s faktom, že takmer každý deň najbližšie tri mesiace musím vstávať na 7:30. Ticho sa potľapkávam po pleci a dúfam, že už nič horšie nepríde. Hmm, prišlo. A to v podobe matraca, ktorý sa ani len nezmestí do postele. Podotýkam, že ide o dvojposchodovú posteľ, ktorej spodnú časť tvoria pružiny. Celú noc sa tak cítim ako keby som spala na niečom, čo sa veľmi ponáša sieťke priviazanej o dva stromy. A nie, necítim sa ako keby som spala na pláži!

     Na druhej strane - môj sociálny život sa vzpružil z nuly asi na 15%. Spoznala som nových ľudí a dokonca som bola aj na festivale (fakt, že som odišla 20 minút po desiatej hodine a o pol hodinu na to som už spala, nie je až tak podstatný!). Nechala som sa inšpirovať:

PS: Tento odkaz sa mi dostal do rúk (bolo to niečo podobné ako fortune cookie len bez toho koláčika).

DOVI DOPO