Tento príspevok som postla aj pre rokom ešte na môj starý blog, ktorý mi zablokovali... či čo sa sním stalo, sama neviem. Publikovala som ho pod názvom Haters gonna hate!. Vtedy som bola z celého skúškového úprimne vytočená. Tento rok je to o čosi lepšie, skúšky som dokončila pomerne skoro. No ale aj tak sa zahrám na niekoho, kto nemá čas a dám vám nahliadnuť, čo som si o skúškovom myslela presne pred rokom.
Tak a už mám aj ja po skúškach! Môžem vymenovať všetky známky, ktoré som dostala, alebo vážený študijný priemer, alebo jednoducho by som mohla napísať tisíc ďakovných slov pre mojich priateľov a známych, ktorí na mňa akože mysleli. To však prenecháme všetkým facebookovským skúškarom, ktorí sa spoliehajú na vyššiu moc statusov.
Neviem ako vy, ale so mnou je to takto: Nikto som mnou nesedel na zadku tri týždne a neučil sa všetky tie hlúposti, ktoré sa majú učiť pravdepodobne všetci. Nikto so mnou nebol do rána hore, nikto so mnou neprežíval amoky a záchvaty zúrivosti či hysterického revu! Ani do Tesca so mnou nikto nešiel, keď som si potrebovala, celá urevaná, kúpiť nové zvýrazňovačky, lebo tie staré som už vypísala. Ako som tak vo svojich minútach voľna nakukla sem-tam aj na FB, tak som si nemohla nevšimnúť isté veci, ktoré neiritovali len mňa, ale všetkých naokolo. Rozhodla som sa zozbierať zoznam statusov, komentárov či iných príspevkov, ktoré by počas celého skúškového obdobia nemali opustiť hlavy študentov.
BTW - podobnosť s osobami a názormi z reálneho života je čisto náhodná, prinajmenšom utajovaná.
1. Už mám konečne po skúškovom. Tak tento je môj najobľúbenejší. V rôznych modifikáciách a variáciách ho môžeme nájsť na FB počas celého skúškového. Samozrejme, nesmú chýbať smajlíky, srdiečka či citoslovcia vyjadrujúce nespútanú radosť (jeeej, aaaa, juchúú...). Nebolo by to až také alarmujúce, keby sme ho nemuseli čítať od 5-teho januára. WTF? Ja sa ešte prežieram koláčmi a učivo som ešte ani nevytiahla z kufra, do ktorého som sa zbalila pred príchodom domov a niekto napíše, že má KONEČNE po skúškach? Tak dobre, neviem či je to o šikovnosti, alebo o tom, že niekto mal jednu primitívnu skúšku a neostýcha sa to povedať nahlas.
2. Pred skúškou: Nič neviem! Vôbec som sa to neučil!
Po skúške: Nič som tam nenapísal!
Po ohodnotení: Jeeej, dostal som áčko!
Tak a to je ten moment, keď to začína vrieť v každom z nás. Prvé dva sú celkom logické, jedno ide ruka v ruke s druhým. Nič neviem, nič nemôžem ani napísať. Rada by som však vedela ako je možné spraviť z ničoho áčko. Lebo niekto sa učí týždeň, aby dostal FX. Tak namiesto stupídneho vypisovania radšej skutočne napíšte či to na nejakej škole funguje aj takto ľahko, nech tam môžeme všetci prestúpiť. Hanbí sa snáď niekto za to, že už týždeň po nociach sedí nad papiermi s mamutím dychom, mastnými vlasmi a slzami stekajúcimi dolu tvárou od zúfalstva?
3. Zajtra na mňa myslite, posielajte mi pozitívnu energiu, držte mi palce... Aj keby som ťa držala za malíček na pravej nohe, nezmení to fakt, že ak nič nevieš, tak ti nepomôže ani svätená voda.
4. A, B, B, A, C, E... Áno, sme na vás všetkých hrdí. Zvládli ste to. Imaginárne vás potľapkávame po pleci, skladáme klobúk z hlavy, klaniame sa. Je to všetko krásne, no niekto ešte stále nemá hotovú ani jednu skúšku a posledné, čo chce vo svojich prestávkach vidieť je úspech iných.
A takto hejtersky som prežívala skúškové obdobie pred rokom. Takže - farebné perá do ruky, okuliare na oči a hor sa do učenia!
PS: Moje o rok mladšie JA bolo omnoho agresívnejšie. Teraz neviem či som tú schopnosť stratila, alebo som sa jej dobrovoľne vzdala.
DOVI DOPO
DOVI DOPO
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára