Promócie alebo ako udržať kyticu nažive

     Osobne patrím k tej skupinke ľudí, ktorá sa celé tri roky strávené na univerzite tešila na ten slávny deň - na PROMÓCIE. Nieže by som na ne myslela každý deň alebo niečo podobné. Vždy som si ale rada predstavila samú seba v talári s kyticou kvetov a diplomom v ruke.

     ...predstava sa mi naplnila, no nie všetko dopadlo tak, ako by sme možno chceli :)

     Celý deň bol vopred naplánovaný, a tak nás nemalo nič zaskočiť. Docestujeme v nedeľu, ubytujeme sa, pôjdeme do mesta, oddýchneme si, v pondelok vstaneme, kúpime kvety, odubytujeme sa, pôjdeme na slávnostný obed a v celej svojej kráse si neskôr prevezmem diplom. Sprevádzaná burácajúcim potleskom a oslepená bleskami fotoaparátov som sa mala prezliecť a stihnúť vlak domov. Nie všetky veci však išli podľa plánu.

• Pôvodne som sa chcela poriadne vyspať, aby som bola oddýchnutá. Nuž aj 5:24 je odteraz vhodný čas na vstávanie. 
• Mastný fľak na svetlo-ružových šatách tiež nie je nič príjemné. Ešteže som deň predtým dostala nové.
• Rezervácia v reštaurácii taktiež nedopadla tak ako mala, keďže sme si nemohli objednať, čo sme chceli.
• Cestou na univerzitu som si musela vytrpieť pár neprívetivých pohľadov na moje nohy v pančuškách a sandálkoch (och, aké nevkusné, ale o to pohodlnejšie), keďže opätky boli v ten deň nepriateľom číslo jeden. 
• Neskôr som dostala (ako aj všetci ostatní) ten slávny talár. Trošku prepotený, čiapka mierne zafúľaná od maku-upu predošlej vlastníčky, no keď už som si zaň zaplatila 9 €, tak mi to bolo jedno.
• Moment, ktorý sme si mali užiť najviac prebiehal v duchu hesla: "vyzuj topánky a utri telesným potom roztečenú maskaru spod oka". Rámčekové fotky tak boli plné lesknúcich sa tvárí, opuchnutých nôh a spľasnutých účesov. 
• Stále máme na mysli, že nás celý deň sprevádzala kytica, ktorá nevidela vodu presne tak dlho ako taláre čistiareň! (A ešte o čosi dlhšie, keďže s nami cestovala 4 hodiny späť domov.)

     Na pár maličkostí som si však tento deň užila. Stretla som ľudí, ktorých som stretnúť chcela, pri odovzdávaní diplomu som nespadla zo schodov a kytica síce prežila svoju klinickú smrť, no po noci na infúziách opäť ožila do svojej krásy.