Scroll down for English version
Nie nie, ja nemám narodeniny. Má ich môj blog. Musím sa ale priznať, že som na to takmer zabudla. Takmer určite. "Oslava" mala byť 6.7., keď som presne pred rokom postla prvý príspevok s názvom Niekoľko faktov o prázdninách.
Ubehlo teda už vyše roka a ja ešte stále s radosťou píšem a fotím, čo mi napadne a s čím sa chcem s ľuďmi podeliť. Veľakrát sa ma pýtajú či tie moje blogy aj niekto číta, prečo to robím, načo je to dobré. Nuž, áno, tieto blogy niekto číta. Nie je ich veľa, ale určite sa takí nájdu. Či už preto, lebo sa im to páči alebo preto, lebo sú zvedaví a možno aj preto, lebo sa im to nepáči a čítajú to, aby o tom mohli ohovárať s kamoškou pri káve. Dôvody sú rôzne, ale vždy sa nájde niekto, kto si môj príspevok prečíta.
Prečo to robím? Prečo mám blog? Preto, lebo som vždy rada písala. Nemám teraz na mysli rozsiahle romány alebo niečo podobné. Ja len rada trefne komentujem veci, ktoré sa dejú okolo mňa. Nie som žiadny profesionál, robím to v prvom rade pre seba. Mám to rada a mám pocit, že pomerne plnohodnotne využívam svoj voľný čas. Takto sa aj kamaráti, s ktorými nie som dennodenne v kontakte môžu čo-to dozvedieť z môjho každodenného života a aj ľudia, ktorí ma nepoznajú si tu vždy nájdu čosi, čo ich zaujíma.
(Palec hore za moje umelecké schopnosti! Veľmi som sa snažila!)
Taktiež študujem editorstvo a vydavateľskú prax (teda "fancy" názov pre slovenčinu). Milujem slovenský jazyk. Preto sa nečudujte, že každý slovenčinár obľubuje čítanie kníh, ich písanie, korigovanie a všetko možné, čo súvisí s textom a jazykom. Bola by som pokrytec, keby som tvrdila, že sú tieto blogy nejak obzvlášť jazykovo hodnotné, ale tiež sa nepovažujem za niekoho, kto si pod pojmom slovenčina predstaví pätorku z diktátu. (Ak tu nájdete gramatické chyby, tak, prosím, ignorujte predošlé vety!)
Teším sa, že už rok sa s vami delím o svoj kúsok sveta. Ďakujem všetkým za podporu a za to, že si niekedy nájdete čas prečítať si, čo ma trápi, čo ma teší, čo nové som vymyslela, aký challenge som podstúpila.
DOVI DOPO :)
_________________________________________________________________________________
No, no, It´s not my birthday. It´s my blog B-day. I have to admit that I almost forgot. Almost certainly. "Celebration" should´ve been 6.7 when I (exactly one year ago) shared my first post titled Some facts about the holidays.
Over a year passed and I´m still happily writing and making photos. People often ask me if anyone actually read my blog and why am I doing this. Well, yes, people read my blog, not a lot, but I´m sure they do. Whether it's because they like it, or because they are curious and perhaps also because they don´t like it and read it so they can gossip about it with someone. The reasons are different, but there is always someone who reads my posts.
Why am I doing this? Why do I blog? Because I´ve always loved to write. I like to comment on things that are happening around me. I'm no professional, I do it primarily for myself. I like it and I feel that I fully use my free time.
I´m also studying editorial work and publishing (which is just a fancy name for Slovak language). I love Slovak. So, don´t be suprised, that every language lover, likes to read books, likes to write them, to correct them and do all sorts of things with text and language. I would be a hypocrite if I claimed, that my blog is "linguistically valuable", but also I´m not someone, who imagines E from language class, when it comes to Slovak.
I´m so happy, that I spent my last year sharing my piece of world with you. Thank you all for your support and time to read what bothers me, what makes me happy, what I create, what challenges I went through.
Love, Em :)
