Zobudím sa, pozriem sa na telefón a do očí mi udrie dátum. Neviem ako, ale je to už takmer mesiac, čo som tu. Len prednedávnom som postla update o mojom prvom týždni, teraz o mojom prvom mesiaci. Ach, skvelé veci vždy letia príliš rýchlo. Kiežby mi vlasy rástli tak rýchlo ako beží čas. Užívať si to tu užívam, ale v kútiku duše neustále myslím na to, že sa to raz skončí a to ma robí smutnou.
A smutnou ma často robí aj tento nelichotivý výhľad z okna
Ako pokračuje môj pobyt? Nuž, začala sa škola. Predmetov mám menej než málo, hodiny strávené v škole môžem spočítať takmer na jednej ruke a voľného času je neúrekom. Asi si vravíte, že sa nemám na čo sťažovať a že mi tak trochu závidíte. Hold. Záviďte. Je čo.
Predtým ako ma začnete hejtovať, vám ale musím povedať dôvod "nedostatku" školských povinností. Ono ich ani nie je nedostatok, pretože okrem štúdia v Poľsku sa snažím úspešne absolvovať aj štúdium na Slovensku, pretože predmety, ktoré tu absolvujem nemajú takmer nič spoločné s predmetmi, ktoré by som absolvovať mala. Hoci v škole veľa času netrávim, úloh na doma mám viac než dosť.
Prvý školský týždeň som sa snažila prežiť asi takto: Prepáčte, som erasmus študent, nevedela som nájsť učebňu, preto som nebola na prvej hodine. Čo prakticky znamená, že som prvý týždeň nebola v škole vôbec. Nechápte ma zle. V budove školy som bola niekoľkokrát a niekoľkokrát som sa aj skutočne snažila nájsť učebne. Po jednej minúte hľadania som si vždy povedala, že tam predsa ísť nemusím a oni mi to určite odpustia. Na svedomitého študenta, akým som ja (bez irónie) bol toto takmer heroický výkon prvotriedneho záškoláctva.
A namiesto učenia sa vzdelávam vlastným spôsobom. Level polohy na čítanie: stredne pokročilý!
Ďalší týždeň som už navštívila prvé hodiny. Mylne som si namýšľala, že bude niekto brať ohľad na to, že po poľsky nehovorím. Šťastie však je, že väčšina vyučujúcich hovorí aj po slovensky a "spolužiaci" sú študentami slovenčiny, čiže jazyková bariéra tu nie je až taká značná. Na niektorých hodinách som si uvedomila, že asi nebude jednoduché ich absolvovať a keďže tu prežívam v intenciách hesla: prečo si to sťažovať, keď nemusím, tak som si tie predmety jednoducho vyškrtla a prestala na ne chodiť. Jeden som si vyškrtla z čisto poetických dôvodov - bol v piatok a piatky nie sú dni určené na školu! Na druhej strane by ste na mňa mali byť hrdí. Odprezentovala som svoj prvý referát v poľskom jazyku. Bol síce kompletne odpísaný z knihy, ale snaha prečítať ho správne bola veľká, stála ma pevné nervy a schopnosť ignorovať tiché posmešky spolužiakov pri mojej nešikovnej výslovnosti.
Navštívila som opäť nejaké zaujímavé miesta. Spoznala som opäť nových ľudí. Mám pocit, že deň čo deň spoznám minimálne jedného nového človeka, čo je veľmi príjemná zmena.
Niečo z mojich výletov:
Prosím vyhnite sa otázkam typu:
1. Už vieš po poľsky? Som tu mesiac a nie, ešte neviem po poľsky. Naučili by ste sa vy jazyk za jeden mesiac? Nemyslím si ;) Ale veľmi sa snažím!
2. Tak tento bod je zaujímavý! Na tomto blogovom príspevku som začala pracovať pred viac než týždňom a mala som tu pôvodne napísané toto: Už si sa opila z vodky? Nie, neopila. Vodku som nepila ani na Slovenku, tak nebudem ani tu. (Mami, ešte stále čakám na balíček so špeciálnou zásielkou. Ďakujem.) Nuž, po týždni sa veci zmenili a musím povedať, že: Áno, už som sa opila z vodky. Som pokrytec... ale aj tak ešte stále čakám na špeciálnu zásielku!
3. A čo poľskí chlapci? Hmm, povedzme si to takto. Sú veľmi milí, nápomocní a srdeční, ale že by mi srdce zastalo pri pohľade na niektorého z nich to povedať nemôžem. (V prípade, že to nejakí čítajú a rozumejú tomu, poprípade používajú google translátor, dúfam, že tu nedôjde k nedorozumeniu. Ste krásni a mám vás rada.) Na druhej strane musím povedať, že Poľky sú veľmi pekné.
Všetko sme si vyjasnili. Užívajme si života kým sme mladí, krásni a svet nám leží pri nohách!
DOVI DOPO
A smutnou ma často robí aj tento nelichotivý výhľad z okna
Ako pokračuje môj pobyt? Nuž, začala sa škola. Predmetov mám menej než málo, hodiny strávené v škole môžem spočítať takmer na jednej ruke a voľného času je neúrekom. Asi si vravíte, že sa nemám na čo sťažovať a že mi tak trochu závidíte. Hold. Záviďte. Je čo.
Predtým ako ma začnete hejtovať, vám ale musím povedať dôvod "nedostatku" školských povinností. Ono ich ani nie je nedostatok, pretože okrem štúdia v Poľsku sa snažím úspešne absolvovať aj štúdium na Slovensku, pretože predmety, ktoré tu absolvujem nemajú takmer nič spoločné s predmetmi, ktoré by som absolvovať mala. Hoci v škole veľa času netrávim, úloh na doma mám viac než dosť.
Prvý školský týždeň som sa snažila prežiť asi takto: Prepáčte, som erasmus študent, nevedela som nájsť učebňu, preto som nebola na prvej hodine. Čo prakticky znamená, že som prvý týždeň nebola v škole vôbec. Nechápte ma zle. V budove školy som bola niekoľkokrát a niekoľkokrát som sa aj skutočne snažila nájsť učebne. Po jednej minúte hľadania som si vždy povedala, že tam predsa ísť nemusím a oni mi to určite odpustia. Na svedomitého študenta, akým som ja (bez irónie) bol toto takmer heroický výkon prvotriedneho záškoláctva.
A namiesto učenia sa vzdelávam vlastným spôsobom. Level polohy na čítanie: stredne pokročilý!
Ďalší týždeň som už navštívila prvé hodiny. Mylne som si namýšľala, že bude niekto brať ohľad na to, že po poľsky nehovorím. Šťastie však je, že väčšina vyučujúcich hovorí aj po slovensky a "spolužiaci" sú študentami slovenčiny, čiže jazyková bariéra tu nie je až taká značná. Na niektorých hodinách som si uvedomila, že asi nebude jednoduché ich absolvovať a keďže tu prežívam v intenciách hesla: prečo si to sťažovať, keď nemusím, tak som si tie predmety jednoducho vyškrtla a prestala na ne chodiť. Jeden som si vyškrtla z čisto poetických dôvodov - bol v piatok a piatky nie sú dni určené na školu! Na druhej strane by ste na mňa mali byť hrdí. Odprezentovala som svoj prvý referát v poľskom jazyku. Bol síce kompletne odpísaný z knihy, ale snaha prečítať ho správne bola veľká, stála ma pevné nervy a schopnosť ignorovať tiché posmešky spolužiakov pri mojej nešikovnej výslovnosti.
Navštívila som opäť nejaké zaujímavé miesta. Spoznala som opäť nových ľudí. Mám pocit, že deň čo deň spoznám minimálne jedného nového človeka, čo je veľmi príjemná zmena.
Niečo z mojich výletov:
A keďže sa o mňa niekedy aj zaujímajú kamaráti zo Slovenska, tak s nimi dosť často komunikujem cez internet. Všimla som si, že niektoré otázky, ktoré mi dávajú sa pomerne opakujú. Rozhodla som sa teda, že uvediem všetko na pravú mieru, aby sme sa nabudúce mohli baviť o zmysluplnejších veciach.
1. Už vieš po poľsky? Som tu mesiac a nie, ešte neviem po poľsky. Naučili by ste sa vy jazyk za jeden mesiac? Nemyslím si ;) Ale veľmi sa snažím!
2. Tak tento bod je zaujímavý! Na tomto blogovom príspevku som začala pracovať pred viac než týždňom a mala som tu pôvodne napísané toto: Už si sa opila z vodky? Nie, neopila. Vodku som nepila ani na Slovenku, tak nebudem ani tu. (Mami, ešte stále čakám na balíček so špeciálnou zásielkou. Ďakujem.) Nuž, po týždni sa veci zmenili a musím povedať, že: Áno, už som sa opila z vodky. Som pokrytec... ale aj tak ešte stále čakám na špeciálnu zásielku!
3. A čo poľskí chlapci? Hmm, povedzme si to takto. Sú veľmi milí, nápomocní a srdeční, ale že by mi srdce zastalo pri pohľade na niektorého z nich to povedať nemôžem. (V prípade, že to nejakí čítajú a rozumejú tomu, poprípade používajú google translátor, dúfam, že tu nedôjde k nedorozumeniu. Ste krásni a mám vás rada.) Na druhej strane musím povedať, že Poľky sú veľmi pekné.
Všetko sme si vyjasnili. Užívajme si života kým sme mladí, krásni a svet nám leží pri nohách!
DOVI DOPO
