DIY - multifunkčná vázička :)

     Aj celkom nudné veci sa dajú upraviť tak, aby boli prívetivejšie na pohľad. Raz za čas príde na človeka kreatívna chvíľka, múza ho kopne rovno do zadku a zrodí sa nápad. V hlave síce často vyzerá omnoho lepšie ako po jeho zrealizovaní, no aj snaha sa cení :) Tak sa zrodila malá vázička, ktorá sa dá použiť na kvietky, bižutériu alebo niečo podobné. Ja ju používam ako držiak na dekoratívnu kozmetiku a kozmetické štetce :)

• malý kus akejkoľvek látky, ktorá sa nám páči - ja som použila starý zostatok zo šiat, ktoré mi mamina šila na stužkovú :)
• čistú sklenenú nádobu - použila som starú vianočnú sviečku, vybrala vosk a vyčistila
• nitku podobnej farby akej je látka
• ihlu
• nožnice
• a stuhu ľubovoľnej farby (samozrejme, zabudla som ju odfotiť)

    

  1. Z látky odstrihneme primerane hrubý pásik (môže to byť vrch čipky ako v mojom prípade, ale môže sa použiť ľubovoľná iná látka), ktorý priložíme po obvode nádoby, odmeriame jeho dĺžku a odstrihneme. Hrúbka by mala byť primeraná veľkosti nádoby. 

  2. Taktiež priložíme po obvode nádoby aj stuhu. Tá musí byť dlhšia ako odstrihnutá látka, aby sa neskôr dala zaviazať do mašle. 

 3. Stuhu položíme do stredu odstrihnutej látky tak, aby sa dala prekryť vyčnievajúcim kusom látky. Takto ohnutú látku a prikrytú stuhu si prichytíme špendlíkmi a ručne prišijeme tak, aby sme vytvorili akýsi tunel, v ktorom máme stuhu. POZOR, aby sme neprišili stuhu o látku. Tento krok môžeme robiť aj bez stuhy vo vnútri spomínaného tunela a potom ju tam navliecť.  

     4. Nakoniec stuhu s látkou uviažeme okolo nádoby to tvaru mašle, látku okolo stuhy mierne nazberkáme, aby samotná mašľa vpredu vynikla.

    PS: Moje vysvetľovacie schopnosti sú pravdepodobne úplne mizerné. V podstate sa dá hocijaká nádoba premeniť na krajšiu, keď okolo nej uviažete akýkoľvek zdrap látky, alebo mašle. Základom je využiť to, čo máme doma k dispozícii. Vhodné aj ako "handmade" darček pre lenivcov ;)

DOVI DOPO

Manikúra - nové letné hobby :)

     Nové ozdôbky na nechty si vyžadujú aj prvé experimenty s nimi. A keď vravím experimenty, tak tým myslím "detské hrátky" s trblietkami a lakmi na nechty ;)

     Za pár centov kúpite na nechty už akékoľvek srandy. Už dlho som však chcela vyskúšať trblietky. Sú dostupné takmer vo všetkých farbách a teda sa ľahko zladia s akýmkoľvek lakom na nechty. Vybrala som si neutrálne (vyzerajú ako biele, no majú farebné odlesky), ktoré sa dajú použiť ku všetkým lakom.

    Okrem trblietok potrebujete ešte podkladový lak, lak neutrálnej farby (tzv. "nude" laky), priesvitný lak ako ochrannú vrstvu, ktorou sa trblietky zafixujú, pinzetu alebo "bodkovač" (nepoznám profesionálny názov :) po anglicky však dotting tool) - osobne sa mi však lepšie pracovalo s pinzetou, ktorou som trblietky nabrala a umiestnila na ešte neuschnutý farebný lak. 

     Postup je celkom jednoduchý. Nanesieme podkladový lak, po jeho zaschnutí farebný lak - tento krok odporúčam robiť jednotlivo po každom jednom nechte - je potrebné, aby sa trblietky pricucli na ešte nezaschnutý lak. Nanášame ich pinzetou alebo voľne rukou. Môžu sa použiť na celý necht alebo iba na jeho spodnú či vrchnú časť. A potom ich už iba pretrieme priesvitným lakom, 10 minút sa vyhýbame manuálnej práci a máme hotovo. 

A tu je finálny vzhľad :)

Zoznam použitých lakov:

1. podkladový lak - miss sporty - Nail expert manicure nutri complex
2. farebný lak - essence - nude glam 01 hazelnut cream pie
3. ochranná vrstva - essence - xxxl shine gel-look topcoat

Promócie alebo ako udržať kyticu nažive

     Osobne patrím k tej skupinke ľudí, ktorá sa celé tri roky strávené na univerzite tešila na ten slávny deň - na PROMÓCIE. Nieže by som na ne myslela každý deň alebo niečo podobné. Vždy som si ale rada predstavila samú seba v talári s kyticou kvetov a diplomom v ruke.

     ...predstava sa mi naplnila, no nie všetko dopadlo tak, ako by sme možno chceli :)

     Celý deň bol vopred naplánovaný, a tak nás nemalo nič zaskočiť. Docestujeme v nedeľu, ubytujeme sa, pôjdeme do mesta, oddýchneme si, v pondelok vstaneme, kúpime kvety, odubytujeme sa, pôjdeme na slávnostný obed a v celej svojej kráse si neskôr prevezmem diplom. Sprevádzaná burácajúcim potleskom a oslepená bleskami fotoaparátov som sa mala prezliecť a stihnúť vlak domov. Nie všetky veci však išli podľa plánu.

• Pôvodne som sa chcela poriadne vyspať, aby som bola oddýchnutá. Nuž aj 5:24 je odteraz vhodný čas na vstávanie. 
• Mastný fľak na svetlo-ružových šatách tiež nie je nič príjemné. Ešteže som deň predtým dostala nové.
• Rezervácia v reštaurácii taktiež nedopadla tak ako mala, keďže sme si nemohli objednať, čo sme chceli.
• Cestou na univerzitu som si musela vytrpieť pár neprívetivých pohľadov na moje nohy v pančuškách a sandálkoch (och, aké nevkusné, ale o to pohodlnejšie), keďže opätky boli v ten deň nepriateľom číslo jeden. 
• Neskôr som dostala (ako aj všetci ostatní) ten slávny talár. Trošku prepotený, čiapka mierne zafúľaná od maku-upu predošlej vlastníčky, no keď už som si zaň zaplatila 9 €, tak mi to bolo jedno.
• Moment, ktorý sme si mali užiť najviac prebiehal v duchu hesla: "vyzuj topánky a utri telesným potom roztečenú maskaru spod oka". Rámčekové fotky tak boli plné lesknúcich sa tvárí, opuchnutých nôh a spľasnutých účesov. 
• Stále máme na mysli, že nás celý deň sprevádzala kytica, ktorá nevidela vodu presne tak dlho ako taláre čistiareň! (A ešte o čosi dlhšie, keďže s nami cestovala 4 hodiny späť domov.)

     Na pár maličkostí som si však tento deň užila. Stretla som ľudí, ktorých som stretnúť chcela, pri odovzdávaní diplomu som nespadla zo schodov a kytica síce prežila svoju klinickú smrť, no po noci na infúziách opäť ožila do svojej krásy.

Memory box alebo škatuľka plná spomienok

     Aj vy máte niečo ako memory box? Ja ich mám také presne tri. Nikdy som si nemyslela, že pre mňa môže mať hodnotu obyčajná krabica od topánok, kým som ju nenaplnila všetkým možným, čo mi pripomína staré časy prevažne od základnej do konca strednej školy. Raz za čas si sadnem na zem a prehrabávam sa v týchto starých veciach. Pretože tu aj obal od žuvačky znamená vždy niečo viac ;)

     A tak tu nachádzam celkom obyčajné veci, ako napríklad staré slovenské haliere...

...darčeky od kamarátov

...žiacke knižky a indexy (aj ich obsah je často fascinujúci)

...hŕby starých písomiek a testov (musím sa pochváliť aj jednou jednotkou)

...oznamká od ľudí, ktorých ste nevideli od momentu, kedy vám ho darovali

...staré lístky na futbalové zápasy

...ďalšie hŕby vášho "zošitového umenia"

...či (niečo na pobavenie) nepoužiteľnú autobusovú kartičku. Áno, môžete sa zasmiať :)

     Predpokladám, že nie som sama, ktorá zbiera takéto sentimentálne haraburdie, resp. pevne v to dúfam. Myslíte, že by si mal človek čosi takéto odkladať, alebo žiť len z predstavy o budúcnosti?

DOVI DOPO

Niekoľko faktov o "prázdninách"

     Čas skúškového obdobia či štátnicovania je za nami. (Aspoň pre väčšinu z nás. Ostatným prajeme pevné nervy a veľa letných drinkov.) Každopádne, týždne asketického života a úpenlivej snahy mozgu absorbovať fyzicky a psychicky neprijateľné množstvo informácií sme prežili (rany na duši a psychike sú však trvalé). Teraz nastal čas, kedy by sme si mali poriadne oddýchnuť, veď prázdniny sú predsa na to. Či nie? Nuž, tu je niekoľko faktov, prečo prázdniny už dávno nie sú tým čím bývali. Pocit, že máme o niečo menej povinností a právo využiť všetok svoj voľný čas ako chceme je trochu klamlivejší ako by sa nám na prvý pohľad zdalo.

   
1. Áno, prázdniny boli skutočnými prázdninami niekedy v období, kedy sme navštevovali základnú školu. Boli naozaj tou ľahšou časťou roka. Všetko, čo sme potrebovali ku šťastiu  bol pojazdný bicykel, bunker v lese a 10 koruniek na nanuk alebo malinovku.

     2. S nástupom na strednú školu, nastúpili aj prvé zodpovednosti, prvé brigády, lebo 10 koruniek bolo už jednoducho veľmi málo a aj tá limonáda bola už čoraz drahšia.

     3. Vysoká škola (mne osobne) neskôr zobrala nielen väčšinu zdravého úsudku, ale aj ilúziu o školských prázdninách, ktoré mali predstavovať oddych, vodu a slnko. So skončením skúškového, však končí aj všetka zábava. Mať nejakú prácu je skoro nevyhnutnosťou, ktorej sa úspešne celý rok vyhýbame - a možno ani nie - , lebo sme "tak veľmi" zaneprázdnení školskými povinnosťami.

     4. Ak teda brigádujeme, tak v ten jeden deň voľna, ktorý máme, pravdepodobne prší. Ak sa nám pošťastí dostať sa k vode a slnku, tak sme väčšinou takí unavení, že zaspíme na karimatke niekde pod brezou a zobudíme sa celí doštípaní od mravcov, prípade s miernym úpalom a opálením na tzv. raka či prasiatko.

     5. Ak sme boli dostatočne lenivý, alebo nezodpovední (čo je aj môj prípad) a nenašli sme si žiadnu brigádu, tak nám tiež veľa možností nezostáva. Bez peňazí sa len ťažko niečo podniká, a tak sme odkázaní na starostlivosť rodičov, ktorí sa tešia, že sme po roku zase doma. Dlho im to však nevydrží a začnú zisťovať, že v domácnosti pribudla nová pracovná sila. Tak trochu otrocky každý deň upratujeme, nakupujeme, varíme, čistíme 20 kg uhoriek a potom zavárame.

     6. V intímnych chvíľkach často uvažujeme, aké krásne bolo chodiť na prednášky (alebo vysielať pár dobrodincov, ktorí nás všetkých zapísali na prezenčku) a zisťovať koľko absenčiek máme ešte k dispozícii. Večer sme sa pokojne vrátili na izbu, kde nás čakali spolubývajúci/ce, fľaša fernetu, popcorn a nové časti tak veľmi nenávidených a predsa všetkými sledovaných slovenských reality show.

     7. Keď sa snažíme niekoho zlanáriť na prechádzku zisťujeme, že sú všetci kdesi odcestovaní v Hornej-Dolnej, alebo pracujú. Stávajú sa z nás asociáli, ktorých denným cieľom je prejsť sa do obchodu, poklebetiť s babkami kým čakáme v rade na šunku, alebo preležať celý deň len tak v posteli.

     8. Nakoniec sa nám pošťastí zohnať úctyhodnú partiu ľudí, zabaviť sa a žiť z tejto spomienky prinajmenšom do polovice leta s očakávaním, že možno príde podobná chvíľa.

     Ideálnych letných situácií nie je zas až tak veľa ako by sme si pri vyslovení slova prázdniny predstavovali. A tak sa aspoň snažme využiť všetok čas naplno robením toho, čo máme najradšej. Či už je to ležanie v posteli alebo iná plnohodnotná aktivita.

DOVI DOPO