Lisabon

Po úvodných peripetiách pri cestovaní sme strávili prvú noc v Porte. Zle nastavená klíma spôsobila, že vlasy, ktoré som si večer umyla, boli vlhké ešte aj ráno. A spolu s nimi aj rukáv na spomínanom ružovom svetri, ktorý si zobrala do parády miestna čajka (zviera! viac TU). Prvé dojmy teda zostali stále nezmenené.

Ráno sme strávili v Porte, no bola som rada, že ideme na letisko požičať si auto.

Smer:

Po vybavení všetkých papierovačiek sme sa vybrali do Lisabonu. Hneď zo začiatku sme boli prekvapení kvalitou ciest. Všade boli troj- až štvorprúdovky a nemuseli sme sa obávať úzkych uličiek. V mestách to už bolo, samozrejme, rušnejšie, a hoci ja som nešoférovala, zdieľala som stres s priateľom, ktorý to ale zvládol vždy výborne. On možno ten stres ani nemal.
Niečo, čo našej pozornosti pri cestovaní neuniklo, bol fakt, že tam bola takmer každá križovatka riešená kruhovým objazdom, až sme sa smiali a chceli sme začať rátať, koľko ich na jednej ceste môže byť. Vzdali sme to, bolo by to nekonečné. Pani z navigácie si však stále išla svoje: Po 500 metroch použite prvý výjazd z kruhového objazdu...

Lisabon nás privítal slnečným počasím a ja som sa už tešila, že si nebudem musieť na dovolenke obliekať svetre. To bolo pravdivé len sčasti.

Ubytovaní sme boli v zariadení Hostel 15. Bolo to blízko centra, pri ceste a pomerne príjemné, i keď schátraný zovňajšok  a desivé schodisko predurčovali čosi iné.

Vybehli sme teda von a ja som si jednoducho musela dať prvú dovolenkovú sangriu, ktorá mi na slnku hneď udrela do hlavy. Lisabon bol krásny, previezli sme sa aj povestnou električkou. Jazda trvala síce iba pár sekúnd, ale to by sme si neodpustili. 

Jedna vec, ktorá sa nám stala iba v Lisabone a ktorá nás zaskočila, bolo neustále ponúkanie drog rôznych druhov priamo na ulici. Ak by som mala použiť klasickú stereotypizáciu, boli to ľudia, od ktorých by ste to možno čakali, ale keď nám to začal ponúkať pán v ružovej košeli, ktorý vyzeral, akoby bol na obednej prestávke, tak sme si povedali, že to už človek ani neodhadne.

Na ďalší deň ráno sme sa vybrali na vyhliadku nad mestom a hrad.

Trochu nám aj popršalo, ale bol to asi jediný dážď za celú dovolenku. Tu sme si šli aj po prvý raz nakúpiť do Lidla, ktorý nás, mám taký pocit, zachraňuje na každej dovolenke.
Aj tu sme strávili len jednu noc a konečne sme smerovali do regiónu Algarve, na ktorý sme sa tak neskutočne tešili.

Tu je jeden z dôvodov:

Najbližšia zastávka Vila Nova de Milfontes

Smer Portugalsko - časť prvá

Ani nie po roku sme sa opäť rozhodli ísť na dovolenku, resp. poriadny roadtrip. Chceli sme vidieť všetko a za lacno. Asi preto nám trvalo veľmi dlho, kým sme sa na konečnej destinácii dohodli.

 Finálny verdikt znel - Portugalsko!

Kým sme sa však dohodli na správnom termíne, z lacných leteniek sa stali už nie také lacné a spiatočnú do Porta sme mali za 246 €. Ceny sa menili zo dňa na deň, z jedného kliku myškou na druhý.

(Krásne výhľady nad Alpami)

Ako vždy, úlohy boli rozdelené. Priateľ mal na starosti auto a ja ubytovanie. Dohodli sme sa na približnej ceste a mestách, ktoré chceme navštíviť. Pôvodná cesta bola takáto: Porto - Lisabon - Vila Nova de Milfontes - Lagos - Sintra - Peniche a Porto. Aby sme však nemuseli toľko cestovať, rozhodli sme sa vynechať Sintru a Peniche a ostať na juhu v regióne Algarve. Ukázalo sa to ako skvelé rozhodnutie. 

Tak som na poslednú chvíľu zmenila rezerváciu na Portimao a predposlednú zastávku na Setúbal.

Ubytovanie za noc sa pohybovalo od 25 - 40 € na jedného. Vždy sme bývali veľmi blízko centra. Všetko som riešila cez booking.com. V žiadnom ubytovaní sme nemali problémy, v Setúbale sme si dokonca našli vysnívanú izbu.

(Algarve)

Zostávalo už len čakať a baliť sa.

Celý čas som bola presvedčená, že odlietame v nedeľu o 15.10 hod. Preto sme si naplánovali ešte aj cestu do Ružomberka na narodeninovú oslavu. Ako sa ukázalo, odlet bol 12.10 a všetko muselo ísť ako hodinky, aby sme sa dostali na letisko včas. V sobotu boli ešte nejaké ťažkosti s autom, a tak bola aj možnosť, že budeme musieť ísť vlakom. Našťastie sa tak nestalo a o siedmej ráno sme vyrážali z Ružomberka. O desiatej sme boli v Bratislave, pol hodinu sme mali na zbalenie a vyrážali sme na letisko. Sčasti som už bola pobalená, no niektoré veci som si so sebou musela vziať aj domov. A preto bolo jasné, že na niečo aj tak zabudnem. Medzi tie veci patril napríklad hrebeň či pyžamo. Nakoniec som to zvládla aj bez nich.

Náš let meškal, no nevadilo nám to, lebo sme mali tak či tak čakať v Miláne-Bergamo na prestup do Porta. Nesedeli sme spolu, lebo už nebolo takmer nič voľné. Prvý let bol príjemný, počas druhého bola každému neskutočná zima a už sme sa len tešili, keď vystúpime.

Po celom dni cestovania sme sa ocitli v Porte a podľa inštrukcií z ubytovania sme si kúpili lístky do metra a našli ubytovanie. Na recepcii už nikto nebol, nechali nám však pokyny, ako zvládnuť check-in aj bez ich pomoci. Zahŕňalo to heslá, zelené svetielka, schránky a sejfy. Cítila som sa, akoby sme boli v escape room, len sme sa chceli dostať dnu a nie von.

Prezliekli sme sa a vyrazili sme si pozrieť večerné Porto. Prekvapil nás studený vietor, preto sme sa ešte vrátili po svetre. Ja som si ten svoj ružový neužívala príliš dlho, keďže mi ho pri vstupe na najznámejší most v Porte okakala čajka. Začala som sa na tom smiať, no slzy smiechu sa zmenili na krokodílie slzy, lebo v ten deň takmer nič nevychádzalo podľa plánu, čo na moju zorganizovanú dušu nepôsobilo najlepšie. 

A tak sa začala naša dovolenka, ja som si so slzami v očiach otierala hovienko čajky o historickú pamiatku, kým sa môj priateľ smial a snažil sa ma utešiť. 

Všetko zlé šťastie sme si však v prvý deň vyčerpali a zvyšok bol predurčený na úspech!