Smer Portugalsko - časť prvá

Ani nie po roku sme sa opäť rozhodli ísť na dovolenku, resp. poriadny roadtrip. Chceli sme vidieť všetko a za lacno. Asi preto nám trvalo veľmi dlho, kým sme sa na konečnej destinácii dohodli.

 Finálny verdikt znel - Portugalsko!

Kým sme sa však dohodli na správnom termíne, z lacných leteniek sa stali už nie také lacné a spiatočnú do Porta sme mali za 246 €. Ceny sa menili zo dňa na deň, z jedného kliku myškou na druhý.

(Krásne výhľady nad Alpami)

Ako vždy, úlohy boli rozdelené. Priateľ mal na starosti auto a ja ubytovanie. Dohodli sme sa na približnej ceste a mestách, ktoré chceme navštíviť. Pôvodná cesta bola takáto: Porto - Lisabon - Vila Nova de Milfontes - Lagos - Sintra - Peniche a Porto. Aby sme však nemuseli toľko cestovať, rozhodli sme sa vynechať Sintru a Peniche a ostať na juhu v regióne Algarve. Ukázalo sa to ako skvelé rozhodnutie. 

Tak som na poslednú chvíľu zmenila rezerváciu na Portimao a predposlednú zastávku na Setúbal.

Ubytovanie za noc sa pohybovalo od 25 - 40 € na jedného. Vždy sme bývali veľmi blízko centra. Všetko som riešila cez booking.com. V žiadnom ubytovaní sme nemali problémy, v Setúbale sme si dokonca našli vysnívanú izbu.

(Algarve)

Zostávalo už len čakať a baliť sa.

Celý čas som bola presvedčená, že odlietame v nedeľu o 15.10 hod. Preto sme si naplánovali ešte aj cestu do Ružomberka na narodeninovú oslavu. Ako sa ukázalo, odlet bol 12.10 a všetko muselo ísť ako hodinky, aby sme sa dostali na letisko včas. V sobotu boli ešte nejaké ťažkosti s autom, a tak bola aj možnosť, že budeme musieť ísť vlakom. Našťastie sa tak nestalo a o siedmej ráno sme vyrážali z Ružomberka. O desiatej sme boli v Bratislave, pol hodinu sme mali na zbalenie a vyrážali sme na letisko. Sčasti som už bola pobalená, no niektoré veci som si so sebou musela vziať aj domov. A preto bolo jasné, že na niečo aj tak zabudnem. Medzi tie veci patril napríklad hrebeň či pyžamo. Nakoniec som to zvládla aj bez nich.

Náš let meškal, no nevadilo nám to, lebo sme mali tak či tak čakať v Miláne-Bergamo na prestup do Porta. Nesedeli sme spolu, lebo už nebolo takmer nič voľné. Prvý let bol príjemný, počas druhého bola každému neskutočná zima a už sme sa len tešili, keď vystúpime.

Po celom dni cestovania sme sa ocitli v Porte a podľa inštrukcií z ubytovania sme si kúpili lístky do metra a našli ubytovanie. Na recepcii už nikto nebol, nechali nám však pokyny, ako zvládnuť check-in aj bez ich pomoci. Zahŕňalo to heslá, zelené svetielka, schránky a sejfy. Cítila som sa, akoby sme boli v escape room, len sme sa chceli dostať dnu a nie von.

Prezliekli sme sa a vyrazili sme si pozrieť večerné Porto. Prekvapil nás studený vietor, preto sme sa ešte vrátili po svetre. Ja som si ten svoj ružový neužívala príliš dlho, keďže mi ho pri vstupe na najznámejší most v Porte okakala čajka. Začala som sa na tom smiať, no slzy smiechu sa zmenili na krokodílie slzy, lebo v ten deň takmer nič nevychádzalo podľa plánu, čo na moju zorganizovanú dušu nepôsobilo najlepšie. 

A tak sa začala naša dovolenka, ja som si so slzami v očiach otierala hovienko čajky o historickú pamiatku, kým sa môj priateľ smial a snažil sa ma utešiť. 

Všetko zlé šťastie sme si však v prvý deň vyčerpali a zvyšok bol predurčený na úspech!