24 augusta, 2018

Lisabon

Po úvodných peripetiách pri cestovaní sme strávili prvú noc v Porte. Zle nastavená klíma spôsobila, že vlasy, ktoré som si večer umyla, boli vlhké ešte aj ráno. A spolu s nimi aj rukáv na spomínanom ružovom svetri, ktorý si zobrala do parády miestna čajka (zviera! viac TU). Prvé dojmy teda zostali stále nezmenené.


Ráno sme strávili v Porte, no bola som rada, že ideme na letisko požičať si auto.
Smer:


Po vybavení všetkých papierovačiek sme sa vybrali do Lisabonu. Hneď zo začiatku sme boli prekvapení kvalitou ciest. Všade boli troj- až štvorprúdovky a nemuseli sme sa obávať úzkych uličiek. V mestách to už bolo, samozrejme, rušnejšie, a hoci ja som nešoférovala, zdieľala som stres s priateľom, ktorý to ale zvládol vždy výborne. On možno ten stres ani nemal.
Niečo, čo našej pozornosti pri cestovaní neuniklo, bol fakt, že tam bola takmer každá križovatka riešená kruhovým objazdom, až sme sa smiali a chceli sme začať rátať, koľko ich na jednej ceste môže byť. Vzdali sme to, bolo by to nekonečné. Pani z navigácie si však stále išla svoje: Po 500 metroch použite prvý výjazd z kruhového objazdu...




Lisabon nás privítal slnečným počasím a ja som sa už tešila, že si nebudem musieť na dovolenke obliekať svetre. To bolo pravdivé len sčasti.
Ubytovaní sme boli v zariadení Hostel 15. Bolo to blízko centra, pri ceste a pomerne príjemné, i keď schátraný zovňajšok  a desivé schodisko predurčovali čosi iné.
Vybehli sme teda von a ja som si jednoducho musela dať prvú dovolenkovú sangriu, ktorá mi na slnku hneď udrela do hlavy. Lisabon bol krásny, previezli sme sa aj povestnou električkou. Jazda trvala síce iba pár sekúnd, ale to by sme si neodpustili. 


Jedna vec, ktorá sa nám stala iba v Lisabone a ktorá nás zaskočila, bolo neustále ponúkanie drog rôznych druhov priamo na ulici. Ak by som mala použiť klasickú stereotypizáciu, boli to ľudia, od ktorých by ste to možno čakali, ale keď nám to začal ponúkať pán v ružovej košeli, ktorý vyzeral, akoby bol na obednej prestávke, tak sme si povedali, že to už človek ani neodhadne.
Na ďalší deň ráno sme sa vybrali na vyhliadku nad mestom a hrad.


Trochu nám aj popršalo, ale bol to asi jediný dážď za celú dovolenku. Tu sme si šli aj po prvý raz nakúpiť do Lidla, ktorý nás, mám taký pocit, zachraňuje na každej dovolenke.
Aj tu sme strávili len jednu noc a konečne sme smerovali do regiónu Algarve, na ktorý sme sa tak neskutočne tešili.

Tu je jeden z dôvodov:

Najbližšia zastávka Vila Nova de Milfontes

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára