09 augusta, 2018

Smer Portugalsko - časť prvá

Ani nie po roku sme sa opäť rozhodli ísť na dovolenku, resp. poriadny roadtrip. Chceli sme vidieť všetko a za lacno. Asi preto nám trvalo veľmi dlho, kým sme sa na konečnej destinácii dohodli.
 Finálny verdikt znel - Portugalsko!
Kým sme sa však dohodli na správnom termíne, z lacných leteniek sa stali už nie také lacné a spiatočnú do Porta sme mali za 246 €. Ceny sa menili zo dňa na deň, z jedného kliku myškou na druhý.

(Krásne výhľady nad Alpami)

Ako vždy, úlohy boli rozdelené. Priateľ mal na starosti auto a ja ubytovanie. Dohodli sme sa na približnej ceste a mestách, ktoré chceme navštíviť. Pôvodná cesta bola takáto: Porto - Lisabon - Vila Nova de Milfontes - Lagos - Sintra - Peniche a Porto. Aby sme však nemuseli toľko cestovať, rozhodli sme sa vynechať Sintru a Peniche a ostať na juhu v regióne Algarve. Ukázalo sa to ako skvelé rozhodnutie. 
Tak som na poslednú chvíľu zmenila rezerváciu na Portimao a predposlednú zastávku na Setúbal.
Ubytovanie za noc sa pohybovalo od 25 - 40 € na jedného. Vždy sme bývali veľmi blízko centra. Všetko som riešila cez booking.com. V žiadnom ubytovaní sme nemali problémy, v Setúbale sme si dokonca našli vysnívanú izbu.

(Algarve)

Zostávalo už len čakať a baliť sa.
Celý čas som bola presvedčená, že odlietame v nedeľu o 15.10 hod. Preto sme si naplánovali ešte aj cestu do Ružomberka na narodeninovú oslavu. Ako sa ukázalo, odlet bol 12.10 a všetko muselo ísť ako hodinky, aby sme sa dostali na letisko včas. V sobotu boli ešte nejaké ťažkosti s autom, a tak bola aj možnosť, že budeme musieť ísť vlakom. Našťastie sa tak nestalo a o siedmej ráno sme vyrážali z Ružomberka. O desiatej sme boli v Bratislave, pol hodinu sme mali na zbalenie a vyrážali sme na letisko. Sčasti som už bola pobalená, no niektoré veci som si so sebou musela vziať aj domov. A preto bolo jasné, že na niečo aj tak zabudnem. Medzi tie veci patril napríklad hrebeň či pyžamo. Nakoniec som to zvládla aj bez nich.


Náš let meškal, no nevadilo nám to, lebo sme mali tak či tak čakať v Miláne-Bergamo na prestup do Porta. Nesedeli sme spolu, lebo už nebolo takmer nič voľné. Prvý let bol príjemný, počas druhého bola každému neskutočná zima a už sme sa len tešili, keď vystúpime.
Po celom dni cestovania sme sa ocitli v Porte a podľa inštrukcií z ubytovania sme si kúpili lístky do metra a našli ubytovanie. Na recepcii už nikto nebol, nechali nám však pokyny, ako zvládnuť check-in aj bez ich pomoci. Zahŕňalo to heslá, zelené svetielka, schránky a sejfy. Cítila som sa, akoby sme boli v escape room, len sme sa chceli dostať dnu a nie von.


Prezliekli sme sa a vyrazili sme si pozrieť večerné Porto. Prekvapil nás studený vietor, preto sme sa ešte vrátili po svetre. Ja som si ten svoj ružový neužívala príliš dlho, keďže mi ho pri vstupe na najznámejší most v Porte okakala čajka. Začala som sa na tom smiať, no slzy smiechu sa zmenili na krokodílie slzy, lebo v ten deň takmer nič nevychádzalo podľa plánu, čo na moju zorganizovanú dušu nepôsobilo najlepšie. 


A tak sa začala naša dovolenka, ja som si so slzami v očiach otierala hovienko čajky o historickú pamiatku, kým sa môj priateľ smial a snažil sa ma utešiť. 
Všetko zlé šťastie sme si však v prvý deň vyčerpali a zvyšok bol predurčený na úspech!


07 februára, 2018

Skiing in Austria


Bol iba január a ja som si drzo dovolila ísť na týždňovú dovolenku. 
 Zimu som doposiaľ nemala veľmi rada, zimným športom som sa nevenovala. Okrem turistiky a behu som si v tomto počasí vonku neužila. No minulú sezónu ma po rokoch od lyžiarskeho výcviku dostali aj na lyže. A ako to už býva, začiatky vôbec nie sú ľahké.



Na svahu som ten človek, na ktorom sa smejete, že má skvelú výbavu a pri prvom spustení sa dolu svahom je jasné, že by mal najskôr skúsiť zjazdovku pre deti a nezavadzať rozvalený s jednou lyžou v strede kopca.
Preto som bola skeptická voči pozvaniu na dovolenku v Rakúsku, kde sa každý deň/celý deň iba lyžuje.


ALE...!


Už po prvom dni som sa rozlyžovala tak, ako by sa mi to nepodarilo za celú zimnú sezónu tu na Slovenku a po týždni môžem hrdo povedať, že som sa naučila ako-tak lyžovať a určite si to budem čoraz viac a viac užívať.


Ubytovanie a lyžovanie

Apartmán sme mali priamo pri jednom zo svahov, pretože každé ráno sme jednoducho museli chytiť "prvú kotvu".
A tak sme už pred deviatou hodinou stepovali pripravení pred ešte nespusteným vlekom.
Oplatilo sa. Po zjazdovke sme tak často mohli ísť úplne sami.


Zjazdoviek na lyžovanie tam bolo skutočne veľa. Ja ako absolútny začiatočník som začala pozvoľna - modrou, ale už prvú jazdu sme dokončili červenou a potom sme skúšali všetky možné.
Druhý deň sme sa omylom dostali na čiernu, z čoho som až taký príjemný zážitok nemala a už som sa na ňu nevrátila.


Popri lyžovaní sme si užívali aj wellness so saunami. Nikto ma však neupozornil, že vám tam plachtu na zakrytie ani len neponúknu a bola som asi jediná, ktorá nechodila obnažená po celkom komplexe.



Jedlo


Všetko potrebné sme si nakúpili pred odchodom na dovolenku. Každý deň sme si varili, čo bola veľká výhoda. Najmä pre mňa. Ak sme trávili celý deň na svahu, alebo sme si len chceli niečo zajesť (väčšinou sme však chceli iba pivo), tak nás vždy typickou hudbou prilákali tzv. Hütten (chaty), ktoré sa nachádzali priamo na svahoch.


A po oddychu, športovaní, saunovaní a mnohých detských spoločenských hrách môžeme už len čakať na letnú dovolenku...



Veľká vďaka patrí aj môjmu priateľovi, ktorý ma čakal po každom úseku zjazdovky, aby sa presvedčil, či som sa niekde nedolámala!