05 júla, 2014

#EmIsHappy

Scroll down for english version

Presne (alebo skôr približne) pred 100 dňami som sa rozhodla zapojiť do jednej výzvy, ktorú som našla, ako inak, medzi blogmi.
100 happy days - to je jej názov. V podstate ide o to či dokážete byť šťastní 100 dní za sebou. Vyplníte jednoduchý formulár, priradíte si vlastný hashtag a počas 100 dní prispievate na internet príspevkami. Príspevky v podobe fotografií, pesničiek alebo všetkého možného čo vás v ten-ktorý deň urobilo šťastnými. 
Nejde ani tak o dokazovanie niekomu inému alebo samým sebe či dokážete byť šťastný, ide skôr o zamýšľanie sa nad každodennými radosťami, ktoré si bežne neuvedomujeme, čo vás v konečnom dôsledku určite urobí šťastnejšími.


Nie som si ani istá či som dodržala presne všetkých 100 dní. Mohla som sa pomýliť. Viem, že som nepridala príspevok každý deň, no potom som ich dodala dodatočne. Niekedy nebol prístup na internet, niekedy som bola odcestovaná, no  každý deň som sa minimálne na 3 minúty zamyslela, čo ma v ten deň spravilo šťastnou. Niekedy bolo milión vecí, ktoré by som v daný deň zahrnula do príspevku, inokedy to boli maličkosti - jednoducho jedlo, kniha, zmena účesu, nové topánky alebo niečo podobné. Challenge prišla skutočne vtedy, keď som nemala dobrú náladu alebo som celý deň strávila v izbe učením sa. Vtedy človek musí rozmýšľať či ho niečo spravilo šťastným. A vtedy začneme aj uvažovať ako môžeme v skutočnosti definovať šťastie. Je to niečo, čo ma rozosmeje? Niečo, čo ma teší? Niekto, kto ma počúva?
Bolo zaujímavé sledovať samú seba a uvedomovať si, že som v podstate veľmi šťastný človek a vždy som aj bola, len som sa nad tým každý deň nezamýšľala a niekedy som nechala negatívne veci, aby pohltili tie pozitívne, lebo v daný moment som si neuvedomovala, že aj v pochmúrnych časoch sa vždy nájde niečo, čo ma teší a pre čo by som mala byť šťastná.
Tento projekt bol veľmi zaujímavý, bavilo ma to. Nemôžem povedať, že by som bola šťastnejšia než predtým, len som si svojho šťastia viac vedomá. Možno aj preto, lebo väčšina výzvy prebiehala počas môjho najkrajšieho životného obdobia, keď som sa v správnom čase ocitla na správnom mieste s tými najsprávnejšími ľuďmi.

Určite to vyskúšajte!


A nezabudnite, všetci sme šťastný istým spôsobom, len niekedy chvíľu trvá, kým nájdeme akým.

S láskou, Em
_______________________________________________________________________________

Exactly (or rather approximately) 100 days ago I decided to get involved in one challenge that I found, of course, in one blog.
100 Happy Days - that's the name of it. Basically - can you be happy 100 days in a row? You just fill in a simple form, assign your own hashtag and post things that make you happy for 100 days on the Internet. Posts can be in the form of photos, songs or all sorts of things, which made ​​your day a little happier. 
It is not so much about proving to someone or to yourself whether you can be happy or no, it is more of a reflection on the everyday joys that you normally do not realize.

I'm not even sure if I completed all 100 days. I could make a mistake. I know I haven´t added post every day, but then I added them later. Sometimes I didn´t have access to the Internet, sometimes I was not at home, but every day I spent at least three minutes thinking what made me happy that day. Sometimes it was a million things I would include in my posts, other times it was the little things - just food, books, change of hairstyle, new shoes or something. Real challenge actually started when I was not in a good mood ot I spent all day in my room studying. Then One has to think about whether something made him happy or no. And then we begin to think how we can actually define happiness. It's something that makes me laugh? Something that I enjoyed? Someone who listens to me? 
It was interesting to watch myself and realize that I am actually very happy person and I have always been one.Don´t let negative things to absorb those positive ones. Because even in bad times, there´s always something or someone you should be happy about.
This project was very interesting, I enjoyed it. I can not say that I am any happier than ever, I´m just more aware of my happiness. Perhaps because major part of the challenge took place during my most beautiful period of life when I found myself at the right time in the right place with right people. 

Just try it!

Remember, we all are happy in some way, but sometimes it takes a while to realize in which one.

Love, Em

2 komentáre: